Deti v prvých radochinformácia autora Rastislav Škodav1.01 30.04.2024 07:41
Eyyad Sarray
Pri manifestácii v Jeruzaleme bolo šesť zabitých a desiatky zranených. 18 z nich malo osem až pätnásť rokov, 14 medzi šestnásť a dvadsať rokov. Tlač odsúdila ľudí, „ktorí posielajú svoje deti manifestovať a sami ostávajú v bezpečí doma." Táto manifestácia sa naozaj udiala v Palestíne - ale v roku 1945! Vtedy vyšli do ulíc sionisti a britská tlač ich počínanie odsudzovala. (Charles Enderlin, Paix ou guerres [Mier alebo vojny. Tajné izraelsko-arabské vyjednávania medzi 1917-1997], Stock, Paris, 1997). Tento typ argumentácie vzbudzuje pohoršenie u Eyyada Sarraya, riaditeľa Zdravotného strediska pre duševné zdravie v Gaze a zanieteného prívrženca mieru v Palestíne. Jeho výkrik hnevu treba počuť: Sú aj takí, čo sa nevinne pýtajú: Prečo ženú alebo čo len púšťajú palestínske matky svoje detí do prvých radov intifády - a potom plačú nad ich mŕtvolami? Na prvý pohľad sa táto otázka vidí byť oprávnená, no v skutočnosti je jej výpoveď patologická. Správna otázka znie: Prečo zabíjajú naši (židovskí) vojaci tieto deti? A dodávam, že často chladnokrvne a presnými zásahmi. Táto otázka by logicky mala viesť k ďalšej otázke: Čo tu vlastne hľadáme, v zemi Palestínčanov? Miesto toho vojaci odvrátia tvár a vyhlásia deti za darebákov a čertov, stavajúcich sa pred ich flinty a provokujúcich ich, kým ich nezabijú. Tieto deti - vysvetľujú nám - netúžia veľmi po živote. Ich matky - tvrdia vojaci - nevedia, čo sú materské city. Zamyslime sa nad tým, čo tieto tvrdenia nepriamo znamenajú: ak palestínske matky necítia lásku k svojim deťom, potom Palestínčania nie sú vskutku ľudia. Ba horšie: nielenže nie sú rovní ľuďom, ale ani psom a mačkám nie sú rovní, lebo tieto sa o svoje mláďatá v nebezpečenstve veľmi starajú! Je možné, že by Palestínčania boli menej ako zvieratá? Takéto závery nám pripomínajú to, čo si mysleli juhoafrickí rasisti o černochoch, európski dobyvatelia o americkom kontinente a o austrálskych domorodcoch a nie v poslednom rade nacisti o židoch. Takéto postuláty úplne prehliadajú, že Palestínčania bránia svoju zem a svoju dôstojnosť, čo je základné ľudské právo. Vnukajú názor, že Palestínčania sú násilní od prírody a že nenávidia Židov len preto, že títo sú židia. Kto takýto názor príjme, ten zabúda, alebo si nechce uvedomiť, že Izrael protiprávne okupuje palestínske územia, a to už veľmi dávno, ukrutne, ničivo a ponižujúco. A že mnohí Izraelčania a Židia na celom svete túto okupáciu odsudzujú. Prameň: Eyyad Sarray, "Des enfants au front", Le Monde diplomatique, č. 560, s. 13, november 2000. Preložil Rastislav Škoda Keď si došiel až sem, môžeš sa rozhodnúť čo ďalej...
xxx
|
some ad
supportpage has income only from voluntary donaters
please, support the creator
SK41 1100 0000 0026 1872 7972
![]() ![]() ![]() |