Čo by robil Ježiš

Oskar Lafontaine

Jeho srdce bije vľavo

Američania a Briti budú v Iraku čoskoro bombardovať aj mestá a dediny. Nenechajú sa zastaviť ani OSN, ani Parížom, ani Berlínom. Po terore 11. septembra nasledoval bombový teror v Afganistane a ten teraz pokračuje v Iraku. Churchill povedal, že svet majú riadiť sýte národy; keby bol v rukách hladošov, stále by hrozilo nejaké nebezpečenstvo. Tí sýti však nikdy nemajú dosť, učia nás dejiny.

Keď išlo o prérie a zlato, boli masakrovaní Indiáni - a skoro vyhubení. Potom boli otroci lacnými pracovnými silami na bavlníkových plantážach v južných štátoch. Pre milióny „negrov" znamenal „obchod s otrokmi" násilnú smrť. V priemyselnom veku sú dôležitými „pracovnými silami" nafta a zemný plyn. Preto je zapísané v príručke Pentagonu: Na Blízkom východe chceme ostať vedúcou cudzou veľmocou, aby sme zaistili americký prístup k naftovým rezervám tejto oblasti.

Preto je len logické, ak sa podľa zvykov najlepších koloniálnych čias aj po tejto vojne stane vojenským guvernérom v Iraku americký generál.

Mierové usporiadanie vo svete vžaduje, aby sa Američania naučili šetriť energiou. Aby rešpektovali medzinárodné právo a OSN. Aby prestali dodávať zbrane do celého sveta. Aby sami atómovo odzbrojili. Aby volali po kontrole chemických zbraní nielen v Iraku, ale aj vo vlastnej zemi.

„Čo by robil Ježiš?" pýta sa Bush, keď sa ráno modlí. Hovorí sa, že Ježiš raz povedal: „Milujte svojich nepriateľov!" Vo vašej reči, pán prezident, by to malo znieť: „Dobrí musia milovať aj zlých."

*  *  *

Nemecký bulvárny denník Bild uverejňuje každý pondelok dva aktuálne komentáre z pera známych politikov: Oskara Lafontaina, ktorý v roku 1999 po pár mesiacoch opustil post ministra financií v prvej vláde Gerharda Schrödera a vzdal sa všetkých funkcií v soc. demokratickej strane pre nesúhlas s jej príliš liberálnym kurzom a s účasťou na vojne v Kosove, pri ktorej zahynuli tisíce civilov (aj následkom trieštivých bômb a tzv. osobných mín), no na americkej strane nebolo ani jedného mŕtveho. Od tých čias sa aktívne nemieša do politiky, ale publikuje ľavičiarske eseje a robí prednášky. V r. 1999 vydal knihu Das Herz schlägt links („Srdce bije vľavo") a v r. 2002 Die Wut wächst - Die Politik braucht Prinzipien („Zlosť rastie - politika potrebuje zásady"). Nevie sa zmieriť s politikou „stredu" a nemieni sa vzdať prapôvodných zásad sociálnej demokracie: solidarity a sociálnej spravodlivosti s cieľom ochrany slabých proti silným.

Prameň: Oskar Lafontaine, Bildzeitung