none dzio.sk
new "Jerusalem"
sk
|
en
|
tT

Chvála revolúcií

informácia autora Rastislav Škoda

v1.01 30.04.2024 07:41
for correct function of this site, i need to use cookies...
Serge Halimi

Veľkým revolúciám sa vytýkajú ich násilnosti. Niektorí ľudia sa pohoršujú nad masakrom švajčiarskej gardy pri zabraní Tuileries v auguste 1792 alebo nad vyvraždením ruskej cárskej rodiny v Jekaterinburgu v roku 1918, iní nad likvidáciou dôstojníkov Čankajšekovej armády po víťazstve komunistov v roku 1949.

Lepšie by však bolo nezatajovať hladomory za čias starého cisárskeho režimu, keď sa súčasne konali veľké bály vo Versailles a kňazi si vynucovali desiatok aj od chudákov; alebo spomenúť si na stovky mierumilovných demonštrantov, skosených v St. Petersburgu jednej „červenej nedele" v januári 1905 vojakmi cára Mikuláša II.; alebo kantonských a šanghajských revolucionárov, ktorých Japonci v roku 1927 za živa hádzali pod kotly rušňov.

 Pri každej možnej príležitosti sa spomína, resp. Sovietskemu zväzu vytýka Nemecko-ruský pakt o neútočení z augusta 1939 a len nesmelo sa sem-tam spomenie iná neprirodzená aliancia z tej doby, mníchovská dohoda (aj diktát či zrada) zo septembra 1938 a stisk ruky medzi Neville Chamberlainom a Hitlerom. Nacisti a konzervatívci vtedy rovnako nenávideli ľudové fronty.

Epizóda za živa pálených revolucionárov nepoznačila len tých, čo sa zaujímali o dejiny Číny; poznajú ju všetci, čo čítali Ľudský údel André Malrauxa. Počas desaťročí boli všetci veľkí spisovatelia a umelci jedno telo a jedna myseľ s robotníckym hnutím. Spolu slávili revolúcie a čakali „zajtrajšky, ktoré budú spievať". Je pravda, že pritom znižovali váhu toho, čo sa do obrazu nehodilo, tragédií, od strachu roztrasených brieždení (politická polícia), kultu osobnosti, pracovných táborov, popráv. Keď Francom porazení španielski republikáni utekali do Francúzska, utešovali sa: „Prehrali sme všetky boje, ale mali sme najkrajšie piesne". Kto ich dnes vie a spomenie?

Ako na revanš, už tridsať rokov nám nahovárajú, že neexistuje nič iné ako liberálna demokracia alebo diktatúra. Dokonca sa to odporúča pre úspech na univerzite, v masmédiách a v akadémii. No nie je to celkom tak. (Začiatok).

Prameň: Serge Halimi, „Eloge des révolutions", Le Monde diplomatique, č. 662, s.1 a 20, máj 2009.
Keď si došiel až sem, môžeš sa rozhodnúť čo ďalej...
  • môžeš ísť na základnú stránku...
  • môžeš ísť o úroveň vyššie...
  • môžeš dzI/Ovi napísať...
  • môžeš diskutovať s dzI/Om...
  • môžeš dzia podporiť...
  • ak sa ti informácia páči, môžeš si objednať knihu dzI/Ových myšlienok v knižnej podobe, kontaktuj ho e-mailom...
 

Your comment

Title
Comment
3 + 2 =
xxx
size 30 921 B
generated in 0.02228 s
created by dzI/O 2015 - 2024
this site needs to use cookies to work properly...
displayed 4 x
all 57 853 x
ip 18.97.14.84
some ad
share
statistics
TOPlist TOPlist TOPlist

support

page has income only from voluntary donaters
please, support the creator
by account transfer:
SK41 1100 0000 0026 1872 7972
none
by paypal:
by viamo:
none
by donater:
by sending bitcoins:
none