Agnosticizmus a antropozofia

Jiří Heřt

Ukážky textu:

Agnosticizmus

(nemožnosť poznania z gréckeho gnosis) je filozofický termín pre gnozeologický názor, že existencia Boha sa nedá dokázať. Často sa chápe ako názor, stojaci medzi teistickým a ateistickým postojom, ktorý je charakterizovaný odmietaním existencie Boha.

Agnosticizmus možno chápať aj ako teologický skepticizmus. Podľa agnostikov je ľudské poznanie obmedzené len na prírodný svet (naturalizmus) a ľudská myseľ nie je schopná preniknúť do oblasti nadprirodzena. Termín agnosticizmus vytvoril biológ T. H. Huxley (1825 – 1895) na základe myšlienok D. Humea a I. Kanta.

V trochu inej podobe sa agnosticizmus rozšíril aj mimo náboženskej oblasti. Módne je dnes postmoderné tvrdenie, že veda nie je schopná dokázať nič s istotou a práve také sú moderné diskusie o tom, čo je istota absolútna, dostatočná a pod. Podľa môjho názoru majú takéto úvahy zmysel v diskusiách o teóriách, nie o hypotézach alebo o jednotlivých empirických faktoch. Popperov názor, že hypotézy možno len odmietnuť, falzifikovať, ale nie potvrdiť, verifikovať, je chybný. A úplne nemiestne je toto tvrdenie zovšeobecniť a používať aj na posúdenie pravdivosti jednotlivých javov alebo udalostí. Vedecký objav, resp. poznatok, že existuje napr. gravitácia, alebo že homeopatiká s potenciou nad Avogardovou hranicou nemajú, resp. nemôžu mať nijaký špecifický liečebný účinok, platí s absolútnou istotou.

Paušálne tvrdenie, že „veda nemôže nič dokázať s istotou“ vedie len k diskreditácii vedy a podpore paranormálnych názorov.

Antropozofia

je mystická svetonázorová koncepcia, ktorú vybudoval Rudolf Steiner (1861 – 1925). Je to konglomerát gnostických, kresťanských, indických, kabalistických a okultných názorov, doplnený poznatkami z alchýmie, astrológie a špiritizmu. Verí na reinkarnáciu a karmu. Zasahoval do školstva (Waldorfské školy), zdravotníctva (antropozofická medicína), poľnohospodárstva aj politiky. Steinerove prednášky zaplnili 40 zväzkov. Vo švajčiarskom Dornachu existuje školiaca základňa Goetheanum.

Steiner síce intuitívne poznal a do života uviedol niekoľko rozumných prvkov (estetická a pohybová výchova), ktoré sú v školstve stále živé, ale prevažná väčšina jeho názorov sú náboženské alebo okultné predstavy a vlastné absurdné fantázie; patria do oblasti pseudovedy, mystiky a mágie; sú v rozpore s vedeckými poznatkami.

Prameň: Jiří Heřt, Výkladový slovník esoteriky a pavěd, Nakladatelství Věra Nosková, Praha 2008.