Žena

Ďakujem Vám z neba sily,
stal sa zázrak veľmi milý,
chválim chvíľu blaženú,
objavil som ju - Ženu.

Vo vláskoch má čokoládku,
pusu, tú má isto sladkú,
na tom svete čosi hľadá,
romantiku? tú má rada.

Vlnky krášlia hnedé vlásky,
vánok s nimi čary robí,
krásny úsmev pery zdobí,
prednosťou je tejto krásky.

Člnky moje našli vlnky,
robia si tam žblnky, žblnky,
mäkkučké sú jak z bavlnky,
či zo zákuska sladkej plnky.

Občas sa jej trasú rúčky,
prstík, ten má bez obrúčky,
hory, lesy tiež má rada,
vo mne našla kamaráda.

Často na zem z výšky padá,
na svoj vek je veľmi mladá,
modrinky si tajne zbiera,
robí ich jej dáke zviera?

Novinkami život plní,
v lete sa zas zvykne slniť,
rany kruté ničí smiechom,
ten je každodenným liekom.

Úchylaci po nej túžia,
keď sa sama túla nocou,
vôkol nej jak divý krúžia,
ochránim ju vyššou mocou.

Poskytnem jej ruku svoju,
neublížim svojou silou,
nepoddá sa nepokoju,
keď sa stane mojou milou.

Ostaneme navždy spolu,
naše duše splynú v jednu,
prekonáme každú smolu,
cez leto a taky v lednu.