Túžba

Život môj je osamelý,
a nie som ešte stále v cieli,
no neodídem na druhý breh,
kým nenaplním lásky príbeh.

Myslieť musím stále na to,
že chcel by som byť tvoje zlato,
tvoj noštek, očká, ušká, vlásky,
mi vnukli tieto slová lásky.

Tvoj úsmev, úprimný a milý,
mi dodal znova ďalšej sily,
by prežil som aj tento deň,
keď cítim sa jak suchý peň.

A srdiečko mi ťažko puká,
bo život môj je veľká muka,
ja zas a znova sám tu stojím,
len ty môžeš byť šťastím mojim.

Hory, lesy, šíre pláne,
dnes rozdeľujú naše dlane,
no raz sa stretnú, v jednu spoja,
to sľubujem Ti láska moja.

Bo Teba v mysli stále nosím,
smutný som a Boha prosím,
nech cestu k Tebe razom nájdem,
i v koniec sveta pešo zájdem.

Tam v diaľke na mňa sama čakáš,
a čiernej tmy sa zavše ľakáš,
ja cválam už na bielom koni,
ni vietor, nik ma nedohoní.

Cestou prašnou, hrboľatou,
lúkou plnou krásnych kvetov,
hoc potrvá to dlhé roky,
nič nezastaví moje kroky.

Našiel som ťa moja sladká,
rúčka tvoje vlásky hladká,
dlaň si našla cestu k dlani,
keď našiel som Ťa na svitaní.

Môj príbeh konca nedočká sa,
ten Tvoj zas s mojim prepletá sa,
a rúčka nežne hladí líčka,
už navždy, moja princeznička.