Trápenie

Láska občas býva krutá,
rozdá dve-tri rany pod pás,
ruky ťažia mocné putá,
aj tak navždy ostane v nás.

Bude bolieť, bude páliť,
občas sa ti bude máliť,
choď však za ňou, za jej hlasom,
nech sa stane ti kompasom.

Neroň slzy, nebuď smutná,
pre nešťastnú lásku svoju,
smrtka tvoj bôľ neochutná,
počúvni ty radu moju.

Čas je mocným liečiteľom,
vylieči aj rany tvoje,
prejde dušou, prejde telom,
zmiznú všetky nepokoje.

Pomôže ti, pevne verím,
tak, ako už mnohým predtým,
pohladí ťa, sťa by perím,
keď je zle, tak vždy veď sa tým.

Nevzdávaj sa, bojuj ďalej,
uvidíš, to stojí za to,
napriek šanci veľmi malej,
budeš raz mať svoje zlato.

Kráska moja, dieťa slnka,
usmievaj sa na tento svet,
úsmev tvoj jak z mora vlnka,
pod slnkom už krajšieho niet.

Dopraj nám ho, zas a znova,
nádej svoju nepochovaj,
príde láska, možno nová,
smútok, ten už navždy schovaj.

Bude lepšie, príde ten čas,
s milým svojim stretneš sa zas,
ostanete navždy spolu,
prekonáte každú smolu.

Vydrž už len malú chvíľu,
pokým príde nádej nová,
kľudne s ňou zabehneš míľu,
rozkvitneš jak ruža znova.