Puzzle

Blúdim nocou sem a tam,
samú seba nepoznám,
hľadám kúsky mozaiky,
spájam, šijem z nich vlajky.

Kúsok znania tvorí puzzle,
aj keď nikomu neprajem zle,
som tu napriek tejto vete,
zatvorený ako v gete.

Keby že som to vyzradil,
celú vetvu by som zradil,
preto musím všetko tajiť,
stranu mince takto hájiť.

To čo bolo podstatné je,
aj keď všetko na Tebe je,
budúcnosť si môžeš tvoriť,
aj keď sa s ňou budeš moriť.

Ako bude to nik nevie,
možno niekto jablko zje,
bude potom tušiť, chápať,
v noci bude tvrdo chrápať.

Tak ako ja, tak ako ty,
a či prídu mrákoty,
a či bude slnko páliť,
bude sa ti vždycky máliť.

V dnešnej dobe informačnej,
rýchlej ale dosť zázračnej,
kúsok lega prilepíme,
domček z kariet postavíme.

Domček, ktorý pevne stojí,
pred vetríkom on obstojí,
nepoddá sa žiadnym vplyvom,
pri prístupe vždy citlivom.

Prajem všetkým svojim deťom,
aby šli za svojim svetlom,
pevne, rázne, dôstojne,
len tak z nudy nestojte.

Prajem všetkým veľa lásky,
nech sa nevytvoria vrásky,
Na tvári len úsmev večný,
aj keď vie byť nebezpečný.