Princeznička

Princeznička z diaľky píše,
došla aj k nám od nej správa,
v tejto správe nám vraví že,
na hrášku nerada spáva.

Do vezenia uvrhnutá,
celým svetom zabudnutá,
pred zámkom jej ruže kvitnú,
strážia pevnosť nedobytnú.

Celý deň len na to myslí,
ako doma sa jej majú,
všetci známi, srdcu blízki,
a či na ňu spomínajú.

Princa hľadá princeznička,
ktorý by jej skladal básne,
a božtekami na líčka,
v nej rozpaľoval skryté vášne.

Vyslobodil by ju v skutku,
dušičku jej zbavil smútku,
na rukách ju stále nosil,
o rúčku ju nežne prosil.

Striga hnusná ju zakliala,
pomoc princa nečakala,
ktorý ju chcel oslobodiť,
nádej novú pre ňu zrodiť.

Už Ťa hľadám, nič sa neboj,
strhne sa tam preveľký boj,
pýtate sa azda prečo?
strigu skolím ostrým mečom.

Zmizne kliatba, zmiznú čary,
k nohám položím Ti dary,
telo, srdce, dušu moju,
amen povieš nepokoju.

Bozkom sa mi poďakuješ,
city moje opätuješ,
držíme sa, ruka v ruke,
neoddáš sa už viac muke.

Ako každá rozprávočka,
ktorá uspí Tvoje očká,
táto tiež už chvostom vrtí,
buďme šťastní, až do smrti.