Pre tých ktorí chcú zachrániť Krista

Zbohom vravím tu a teraz,
zradili ma ľudia neraz,
Čo som komu, kedy, ako,
nerozchodím to nijako.

Čo rozprával, čo myslieval,
málo kedy sa nalieval,
Žiadne drogy, žiadne svinstvá,
trápne vzťahy, krásne smilstvá.

Láska bola dôležitá,
tiku hodil som do žita.
Slučku na krk - no konečne,
zdá sa ti to nebezpečné?

Nemám totiž vôbec chuť,
s Vami sa tu zadrhnúť.
To sa radšej hneď spakujem,
tam v pekle to zaparkujem.

Tam sa nikto na nič nehrá,
netrápi ťa žiadna prehra.
Komu vadí smrad a síra,
keď pod riťou prihoríva.

Všetci ste ma tu sklamali,
bodaj by ste pokapali,
Je tu koniec osamelý,
čierna tma je dnu v tuneli.

Nemám chuť už v tomto svete,
stále robiť Vám obete.
Reči moje už vás nudia?
Poserte sa trápni ľudia.

Žiadne ďalšie potešenie,
nevychutnám už veru nie.
Život končím takto sám,
duch môj zomrel kôli Vám.

Mám už veru pekla dosť,
teraz príde zas radosť,
krídla svoje rozprestriem,
do nebíčka letieť viem.

Tam si riadne oddýchnem,
Nebudem sa trápiť, nem,
čistej láske sa oddám,
žiadnej muke nepoddám.

Uvidím zas krásny svet,
krajšieho už veru niet,
stretneme sa priatelia,
takto verše nám velia.

Ožil som zas k životu,
ochutnal som dobrotu,
vzkriesenie tu prišlo dnes,
kľudne mi aj na hrb vlez.