Pozitív a negatív

Rozmýšľal som raz o pozitívnom a negatívnom myslení. Ako by som ho len rozlíšil. Spomenul som si teda na časy kedy som ešte fotil a vyvolával filmy. Pri tomto procese vznikali fotky tak, že na film bol zachytený obraz reality tým, že vo foťáku sa nachvíľu otvorilo okienko a svetlo či nejaký zázrak zaznamenalo tento krásny okamih. Na filme bola zachytená realita. Následne bol film vzatý do tmavej komory a tam sa vyvolal. Ponoril sa do špeciálnej tekutiny a tá spôsobila chemickú reakciu tak, že z filmu sa stal takzvaný negatív. Obraz, ktorý tam bol zachytený nezodpovedal reálnemu obrazu ale bol akýsi obrátený. Tam kde mala byť čierna, tam bola biela a naopak. Ako to teda preniesť na myslenie? Povedal by som, že človek je vo svojej podstate šťastná bytosť. Teda jeho pohľad na svet je reálny. Vníma jeho krásu, teší sa z okamihov, užíva si radosti ktoré život prináša a baví ho to. Dovolím si to napísať, pretože takto vnímam deti keď ich pozorujem. Potom sa však niečo stane a jeho vnímanie sveta sa zmení. Všade vidí nejaké chyby, všetko kritizuje, nič sa mu nepáči, nie je spokojný a šťastný. Vyplýva mi z toho teda, že takýto človek akoby v nejakom okamihu bol vzatý do „tmavej komory“ a stal sa z neho negatív.