Láska

Ja spoznal som raz dievčinu,
čo meno mala Nástenka,
nuž vravím Vám tú novinu,
tak vznikla táto básenka.

Hneď zrána v ten deň sľúbil som jej,
že napíšem jej verše z lásky,
tak do noci tej hlbokej,
tu píšem, hútam, bez nadsázky.

Ja spoznať by som chcel ju viac,
bo lásku vo mne oživila,
chuť letieť mám aj na mesiac,
od chvíle, čo ma oslovila.

O láske mojej úprimnej,
tu písať môžem deň i noc,
už navždy chcem byť len pri nej,
keď treba, prídem na pomoc.

Môj život zrazu krajší je,
a žiadne žiale nemám už,
aj svet sa so mnou raduje,
že stal sa zo mňa šťastný muž.

Tak šťastný, jak len dá sa,
ma opantala krása,
čo v srdci tvojom hrá sa,
a cítim sa jak v raji. Zasa.

Ty raj na zemi stvorila si,
ja zbláznim sa tu z toho asi,
a život môj má zas raz zmysel,
bo’s obsadila moju myseľ.

Dúfam, všetkých svätých prosím,
nech naplní sa túžba moja,
čo v srdci svojom teraz nosím,
by stali sme sa navždy TY + JA.

Bo láska moja k Tebe,
vždy bude jak to nebe,
tak veľké, modré, čistučké,
jak krásny motýľ na lúčke.

Už svetlá hasnú, stmieva sa,
a sníčkovo sa budí zo sna,
o Tebe nech mi sníva sa,
ty láska moja čarokrásna.