Labutienky

Labutienky na jazierku plávali,
keď tu zrazu došli k brehu šakaly,
slinky sa im na labute zbiehali,
pozor dajte! aby vás nespapali.

Šakaly si robia chúťky,
dali by si tej pochúťky,
dva stehienka na smotane,
skočili dosť nečakane.

Labutienky vzlietli k nebu,
šakalom sa vysmiali,
skrývajú si svoju nehu,
zúbky sklapli šakali.

Šakaly však striehnu stále,
čakajú na moment vhodný,
labutienky mali na mále,
mohol z nich byť obed hodný.

Labutienka ťažko húta,
rozmýšľa vždy o tom, kto je,
aj keď krídla ťažia putá,
vždy sa rada zasmeje.

Prednosť dáva chutnej rybke,
nepodľahne vtáčej chrípke,
krídelká si rozprestrie,
pierka z nich si vytrasie.

Na obed si varí džadky,
je to pokrm veľmi sladký,
taký čo je veľmi chutný,
nie som už viac veru smutný.

Mám veľmi rád holubienky,
sú to tvory vznešené,
podľa z novín novej zmienky,
ustlali si na šeňe.

V mäkkom šeňe myši, lienky,
kreslia jej tam krásne sníčky,
pošleme jej aj pesníčky,
nech má krajšie myšlienky.

Labutienky z tatry zleteli,
tiahnú na podolia,
ej zunovala sa im domovina,
a tak tiahnú do pomoria.