Človek dnešný

Človek dnešný furt len húta,
jak by dostal všetko ľahko,
bez námahy, bez pohnutia,
hlavne nech to trvá krátko.

Keby sa tak snažil makať,
nie len ležať, v kuse plakať,
čakať že mu holuby,
budú lietať do huby.

Je to naša povaha,
nič nerobiť, v kuse plakať,
zdravý rozum zaváha,
v práci sa zas bude flákať.

Najlepšie je na diváni,
sám seba však ocigáni,
že sa s týmto nedá pohnúť,
a je ťažke chrbát ohnúť.

Plávať s prúdom, to je ono,
ochabne ti tvoje lono,
počúvať len klamstvá, sľuby,
tých čo sú tu samoľúbi.

Nikto nevie tak veľa dať,
koľko ja viem nasľubovať,
toto skús si uvedomiť,
skôr jak znova pôjdeš voliť.

Jediným snom modrých, žltých...
je hrať sa jak na pieskovisku,
a do kapsičiek svojich plných,
dostať ešte viacej zisku.

Kašlú oni na prostý ľud,
a nedosiahnu na duši kľud,
kým nezožerú celý valov,
ja rozbil bych im hlavy skalou.

To sú oni, poznáme ich,
horší ako ten smädný mních,
čo vodu káže, víno pije,
ovečky tým snáď opije.

Nič to za to, ľudia moji,
prišiel rytier v zlatom zbroji,
sieť do vody napriahne,
rybky z prúdu vytiahne.