Cesta

Cesta dlhá, hrboľatá,
čaká mňa i môjho brata,
obstojím v nej, tajne dúfam,
nepoddám sa ťažkým putám.

Vonku krásne slnko svieti,
obloha jak potok v sieti,
krásna, čistá bez oblaku,
pripomína veľkú mláku.

V duši pokoj, v tele duch,
nosom dýcham čistý vzduch,
pľúca moje čistí vánok,
oči moje privrie spánok.

Celý človek môj je šťastný,
je to pocit veľmi slastný,
láska vo mne zas prebýva,
aj keď sa tam riadne skrýva.

City moje za mrežami,
nevedia výsť vonku s nami,
sú tam ako vo vezení,
chýba mi tu dotyk ženy.

Ženy krásnej, vysnívanej,
zrak môj spočinul zas na nej,
láska moja k tejto žene,
chmáry z duše odoženie.

Aj keď slza na krajíčku,
steká mi po mojom líčku,
nevzdám sa ja, zas to vravím,
krivdy sveta snáď napravím.

Nechcem byť už bez nej sám,
smútok v múroch zanechám,
pôjdem za ňou priamo, rýchlo,
pri srdci ma čosi pichlo.

Nebudem sa trápiť len tak,
lietať budem jak orol vták,
lásku budem rozdávať,
a málokedy nadávať.

Kráčať budem pevným krokom,
kým nestretne sa zas rok s rokom,
nebudem ni spať, nebudem ni bdieť,
správnu cestu skúsim vidieť.