none dzio.sk
new "Jerusalem"
sk
|
en
|
tT
for correct function of this site, i need to use cookies...

Simarigl
darca svetla...
09.04.2022 17:46

none
Darca svetla, čo našim predkom oheň dal. Simargl, bože dvoch tvárí, daj, aby sme nedostatok tepla a svetla nikdy nepoznali. Slávu tebe vzdávame, kúsok z poživne našej do tvojho ohňa vkládame.
Simariglov dar
Na počiatku vekov, keď Svarog udrel mlatom po svätom kameni Alatyre, z iskier vyprsknutých z kameňa sa zrodilo mnoho bohov. Dve z iskier odleteli až k lipe, ktorá tam rástla. Len čo sa iskry dotkli lipy, tá vzbĺkla obrovským plameňom a horela niekoľko dní. Keď oheň dohorel, z popola vyletel dvojhlavý orol, ktorého perie bolo z plameňov. V Irii od tých čias oheň nikdy nezhasol, Simarigl dostal za úlohu chrániť jeho tajomstvo.
Dlho sa toto tajomstvo nedostalo za hranice Irije. Až raz, keď Simarigl lietal nad svetom ľudí, zbadal ich biedu. Ľudia nepoznali oheň. Uľútostilo sa Simariglovi biednych bytostí a rozhodol sa, že ľuďom oheň daruje. Po návrate do Irie zaletel za bohom Perúnom a požiadal ho, či by mu v tom nepomohol. Perún síce chvíľu váhal, no ľudí si celkom obľúbil,a nakoniec súhlasil, že bleskom zapáli nejaký strom.
Perún si vybral košatý dub blízko ľudských obydlí, starostlivo zamieril a hodil jeden malý blesk rovno do jeho koruny. Simarigl sa v podobe vtáka Ohniváka zniesol na strom. Keď to ľudia zbadali, najprv sa v strachu rozutekali, no Simarigl z plameňov zavolal:
– Nebojte sa, zohrejte si skrehnuté ruky na mojich plameňoch. Oheň sa stane vaším dobrom, len ho musíte kŕmiť suchým drevom.
Ľudia sprvu nerozumeli hlasu ohňa. A možno aj rozumeli, no báli sa tohto zázraku. Nakoniec predsa len prikročili bližšie a z úctivej vzdialenosti otrčili k nemu dlane. Oheň však pomaly začal dohasínať a Simarigl len z posledných síl zablčal slová:
– Oheň sa stane vaším dobrom, len ho musíte kŕmiť suchým drevom.
Veru, ľudia neostali hluchí a rýchlo začali prikladať suché konáre na oheň. Časom sa ľudia naučili, ako oheň založiť bez pomoci bohov a naučili sa aj to, ako využiť tento boží dar.
Simarigl, volaný tiež Semargl, je synom Svaroga.
Tento dvojhlavý boh je bohom ohňa a domáceho krbu. Je strážcom sveta pred mocnosťami temna. On prichádza v ohnivom víchre očisťujúceho od všetkého zlého.Tam, kam príde na svojom ohnivom tátošovi, zostáva iba čierna spálená zem.
Simarigl Svarožič stojí v noci na nebesiach na stráži s ohnivým mečom. Chráni svet pred príchodom zla. Len raz v roku, v deň jesennej rovnodennosti zíde z oblohy na pozvanie Kupalnice. A vtedy sa noc stane dlhšou ako deň a zlo začne prenikať na zem.
Simarigl sa vteľuje v dvojhlavého orla, kedže je to boh dvojča. Jeden sa volá Sim a je bohom tepla, ochrancom rastlín. Druhý z nerozlučnej dvojice je Rigl a je bohom svetla a ochrancom dobytka. A tak Sim a Rigl často sprevádzajú bohyňu Mokošu a boha Velesa, ktorým chránia zázračné pole zrna a stádo dobytka.
„Povesť vremennych let“ o ňom hovorí ako o jednom bohu, no „Slovo nekojego christoljubca“ ho uvádza ako dvoch bohov: Sima a Rgla.
Etymologické vysvetlenia sa preto rozdeľujú na dva smery. Prvý, založený na jednoslovnom názve, odvádza jeho pôvod z iránskeho Senmurv-Símurg.
A. Bruckner vykladá Sima a Rgla ako dve božstvá, pravdepodobne božské dvojčatá, blíženci a ich mená odvádza zo slovanských výrazov sem-semja = rodina, alebo siemenje = semeno, Rgla z praslovanského rež = žito alebo litovského rugti, poľského rug = kvas.
Element ohňa sa v slovanskej mytológii prejavuje v dvojitej forme, dobrej aj zlej. Korene kultu ohňa a jeho démonov majú zjavne indoeurópsky pôvod. Úctu k ohňu Slovanov dosvedčujú arabské pramene a tiež ruské traktáty z 11. – 12.storočia.
Oheň sa považuje za živý a svätý. Zvláštnu úctu má oheň v mágii, rituálnych slávnostiach a pri vyvolávaní extázy. Ohňu podobne ako i vode sa pripisuje liečivá moc, a taktiež chráni pred démonmi. Niektoré vlastnosti ohňa má aj dym, ktorý slúži na očistné vydymovanie. Oheň je reprezentovaný mnohými ohňovými bytosťami, ktoré sú na jednej strane dobré, aj zlé. Často slúžia vlastníkovi, no škodia zasa iným.
Simarigl jazdieva na ohnivom tátošovi so zlatou planúcou hrivou a striebornou srsťou. Sám je odetý do červeného brnenia a ozbrojený planúcim mečom. Kedže Simarigl je boh dvojča, na ohnivom tátošovi sedí vždy len jeden z tých dvoch. Druhý z dvojčiat vždy krúži nad ohnivým jazdcom ako vták ohnivák – fénix.
Simariglovi je zasvätený dvojhlavý orol či vták ohnivák. Jeho symbolom je plameň. K jeho vojnovým atribútom patrí ohnivý meč či mlat. Simariglovým číslom je dvojka.
V deň jesennej rovnodenosti sa slaví Simariglov sviatok zapaľovaním posvätných ohňov a celonočným bdením. A to preto, lebo v tento deň Simarigl nie je na stráži a zlo sa môže vkradnúť na svet.
Pre Simarigla a démonov ohňa sa prinášali tieto obety – chlieb, zrno, kvety, mäso a iné druhy poživne, ktoré boli vhadzované do plameňov obetného ohňa.
xxx
size 111 037 B
generated in 0.11039 s
created by dzI/O 2015 - 2024
this site needs to use cookies to work properly...
displayed 1 x
all 39 834 x
ip 3.239.87.20
some ad
share
statistics
TOPlist TOPlist TOPlist

support

page has income only from voluntary donaters
please, support the creator
by account transfer:
SK41 1100 0000 0026 1872 7972
none
by paypal:
by viamo:
none
by donater:
by sending bitcoins:
none