Oddych

ustatý som, nemám síl...

20.02.2024 04:23

Ustatý som, nemám síl,
spal by som a čaju pil,
vonku krásne slnko svieti,
pozdravuje svoje deti.

Deti slnka, plody zemské,
mužov a tiež všetky ženské,
všetci sú to deti Boha,
vraví mi to ľavá noha.

Kiež by na čas zastali,
oddychu sa oddali,
vzhliadli hore k nebu,
predniesli mu svoju nehu.

Svoju krásu, pokoj v duši,
vystavili na obdiv,
nerobia to, prečo netuším,
div sa preto, človek div.

Krásny sen ja teraz snívam,
mreže však tu stále vnímam,
splniť sa ho nedarí,
snáď ho niekto nezmarí.

Energia zo mňa srší,
horia mi už obe uši,
tvár rozpálená do červena,
v mojom živote objavila sa žena.

Žena je to veľmi súca,
tvár moja je horúca,
a dlaň by chcela ju hladkať,
skôr ako zas pôjde papkať.

Nech len papká, rastie k svetu,
urobíme tu osvetu,
o tom, čo je múdrosť, láska,
snáď odpadne vám tá maska.

Maska, ktorá všetko skrýva,
pre to všetko, svet tak kríva,
lebo každý tají, čo má,
chýba mi tu pravda holá.

Ukážte už navždy svetu,
čo sa vo vás skrýva kdesi,
a ukončia sa všetky presy,
potom spravím omeletu.