Morena
kráľovná zimy a smrti...
09.04.2022 17:39
Morena, Morena, kráľovná zimy a smrti. Daj, nech plamienok náš ešte dlho planie. Prosíme Ťa, nech tvoj chlad mrazivý naše srdcia nezasiahne.
Bude môj
Za dávnych čias, keď ešte boli bohovia mladí, mala bohyňa zimy a smrti prekrásny palác v Irii. Morena, dcéra samotnej Lady, patrila medzi najkrajšie bohyne, ak samozrejme nebola tou najkrajšou. No napriek jej kráse či nádhernému palácu sa jej ostatní bohovia vyhýbali a nepozývali ju medzi seba, kedže jej srdce bolo studené ako ľad.
Morena sa však tiež chcela zabávať, preto vo svojom paláci začala usporadúvať vlastné slávnosti. Slávnosti to boli veru prepychové, no učastníkmi boli zväčša škriatkovia, obri, démoni a temné božstvá. Po Irii sa aj povrávalo, že ju samotný Kaščej – Černobog navštevuje.
Raz sa stalo, že sa mladý Svarožič Dažbog, boh slnka, túlal po Irii a zbadal prekrásny palác, v ktorom ešte nikdy predtým nebol. A kedže palác stál až za horou Alatyr, po ceste riadne vysmädol a vyhladol, ba mal pocit, že sa aj nejako ochladilo.
Ako sa tak priblížíl k tomu prekrásnemu krištáľovému zámku, začul, že vo vnútri je nejaká oslava. Keď vstúpil do paláca, zistil, že je celý z ľadu. Veruže sa už aj na odchod poberal, keď ho tu Morena zbadala a pozvala k stolu. Až keď Dažbog zbadal Morenu sedieť na vysokom tróne, pochopil, kam sa to zatúlal. Napriek tomu, že sa mu Morena prenáramne páčila, jej pozvanie neprijal. Dažbog totiž vedel, že Morena je veľká čarodejka, a tak sa Dažbog len zdvorilo uklonil a rýchlo odišiel z paláca.
Morena sa nahnevala, že Dažbog odmietol jej pozvanie a zaumienila si, že Svarožič Dažbog sa stane jej mužom. Preto dala rozhlásiť po celej Irii, že Dažbog ju bol navštíviť, a že sa jej veľmi zapáčil.
I dopočul sa o tom Dažbogov otec, Svarog a rýchlo sa ponáhľal poučiť svojho syna, aby nenavštevoval také miesta, ako je Morenin palác.
Ako iné deti, aj Svarožič Dažbog sa urazil na otca, pretože ho začal poučovať, ako má žiť. Krv sa v ňom vzbúrila, a preto šiel natruc do Moreninho paláca. Len čo doň vstúpil, vytiahol jeden zo svojich zlatých šípov a vystrelil ho smerom k Moreninmu trónu len preto, aby sa predviedol. Morenini hostia sa ho opýtali, aký význam mal tento jeho čin. Dažbog, nahnevaný z hádky s otcom sa len na nich oboril a povedal im, že ak nebudú ticho, všetkých rozseká na márne kúsky.
Vtedy sa Morena rozhodla potrestať Dažboga a za jeho správanie ho premeniť na koňa. Našťastie, aj o tejto udalosti sa dozvedel Dažbogov otec, prišiel za Morenou, aby ju prinútil premeniť syna späť do jeho božskej podoby. Morena sľúbila, že premení Dažboga späť do božskej podoby len pod podmienkou, že sa s ňou potom ožení. Tak dosiahla Morena svoje. A Svarožič Dažbog sa stal jej mužom.
Morena, dcéra bohyne Mokoši, volaná aj Morana či Mora, Marmuriena, bola druhou ženou Dažbogovou, no nakoniec sa stala ženou Kaščeja.
Morena je bohyňou zimy a smrti. Je matkou mnohých démonov, chorôb a nešťastí. Vládne spolu s Kaščejom – Černobogom v kráľovstve Nav. Kaščej ju uniesol jej prvému mužovi Dažbogovi, no Morena sa však nakoniec sama rozhodla, že rada ostane v podsvetí v kráľovstve Nav a stane sa tak Kaščejovou ženou. Tam si zariadila svoje komnaty, kam nik, ani sám Černobog nesmie vstúpiť, len jej syn Smrť to má dovolené.
Morena má knihu odtlačkov rúk každého smrteľníka a v jednej z jej jaskyni horí každému smrteľníkovi lampa. Až dohorí všetok olej v lampe, pošle svojho syna, aby priviedol dušu do podsvetia. Podľa toho, či je duša jasná alebo temná, ide do kráľovstva Jav alebo Nav.
Vo svojich komnatách stráži mnohé temné tajomstvá. Ako veľká čarodejka vytvorila a dala svetu mŕtvu vodu, ktorej žriedlo sa tiež nachádza v jej komnatách.
Morena preberá nad svetom vládu v čase zimy a zasadá si na svoj ľadový tón vo svojom starom krištáľovom paláci. Na jar však obradne zomiera. No ani v čase, kedy nevládne nad svetom, nie je bezmocná, prejavuje sa ako rôzne choroby a nešťastia.
Jej meno má rovnaký koreň so slovami ako mor či mord, čím sa vlastne dá opäť poukázať na to, že bola bohyňou smrti. Morena predstavuje v našej mytológii obávanú temnú či ľadovú kráľovnú. Vládne živlom, ako je vzduch a voda.
Temná Morena je zobrazovaná ako krásna mladá žena v bielych diamantmi posiatých šatách, často so sviečkou alebo lampášom v ruke. Na hlave ako symbol jej moci má prekrásnu diamantovú korunu a aj do všetkých jej šperkov sú vsadené diamanty. V kontraste k jej bledej tvári sú jej po zem splývajúce, husté čierne vlasy, ktoré má Morena často zapletené do vrkoča. Jej jasnomodré oči akoby vyžarovali ľadový chlad prenikajúci až do srdca.
Ako vtelenie vojny sa Morena zjavuje v čiernom brnení.
Ako kráľovnej zimy a ľadu je Morene zasvätený diamant, zo stromov je to smrek, z rastlín blen a zo zvierat vrana a krkavec. Jej symbolom je vybielená lebka, svieca či lampa. Rovnako ako Lade, aj jej je zasvätená sobota.
Sviatky venované bohyni Morene sa začínajú v jeseni v období, dnes zvaných „dušičky“, teda 1.novembra. Tento sviatok poukazuje na preberanie vlády nad Všehomírom Morenou, ale je aj úzko spojený aj s kultom predkov. Po 1.novembri nasleduje temné obdobie, počas ktorého sa prejavujú temní bohovia ako Nij, Dij, Kaščej a v neposlednom rade taktiež bohyňa Morena.
Po tomto období nasleduje zimný slnovrat, kedy sa počas týchto sviatkov nosili masky, predovšetkým zvieracie, alebo sa prestrojovali muži za ženy a naopak. Prestrojovanie sa nepraktikovalo len počas tohto sviatku, ale aj pri iných príležitostiach, ako boli svadby či pohreby. Pôvodný význam prestrojovania a nosenia masiek je zastrašenie démonov a odvrátenie ich zlej pôsobnosti.
Príchodom jari v podobe bohyne Vesny sa končí Morenina moc, čo sa slaví jej symbolickým upálením alebo jej obradným utopením. Tento rituál sa prevádza v čase novolunia pred sviatkom jarnej rovnodennosti. Je veľmi zaujímavé, že napriek tisícročnému potieraniu staroslovanských rituálov sa dodnes zachoval veľmi živo zvyk vynášania Moreny.
V magických rituáloch je vyvolávaná ako pomocníčka v boji s nepriateľom jeho očarovaním a zničením.
Morene sa prinášali obety – chlieb, med, mlieko, olej, kože, víno, vlna, železo, najmä v podobe zbraní. Obetuje sa jej taktiež sliepka či kohút. Medzi obety môžeme taktiež považovať aj zapaľovanie sviečok na pohrebiskách.