Spravodlivosť v spoločnosti
ako na to...
03.07.2021 19:41
Návody na život sú jeho súčasťou. Mnoho z nás rado poskytuje svoje pohľady na to ako žiť život. Čo je dobré a čo zlé. Mnoho z nás na druhej strane takéto návody vyhľadáva, študuje ich a zvažuje čo z nich prevziať do svojho života...
Ak človek príjme takýto návod alebo jeho časť do seba, tak formuje svoju podstatu. Názory, ktoré týmto spôsobom prijal ovplyvňujú jeho smerovanie a dalo by sa povedať že určujú i cieľ jeho cesty.
Predpokladám, že každý z nás má svoj vlastný jedinečný strom poznania dobrého a zlého. Zdá sa to byť spravodlivé, keďže každý z nás prešiel inou životnou cestou a to ovplyvnilo čo z neho vyrástlo.
Z pohľadu jednotlivca môže byť spravodlivé to, že robí to čo chce. Vyjadruje to jeho slobodnú vôľu. Jeho konanie je ovplyvnené jeho uhlom pohľadu. Z tohto konania však vznikajú konflikty, ak sa stretnú dvaja či viacerí jednotlivci s iným uhlom pohľadu.
Keďže žijeme v spoločnosti, skúsme sa pozrieť čo je spravodlivé z tohto pohľadu. V spoločnosti by mala byť dohoda o tom, čo je a čo nie je správne. Hovoríme o návode na život pre spoločnosť ako celok.
Preto ak uplatníme pohľad spoločnosti na jednotlivca, jednoznačne z toho vyplynie, že by nemal robiť len to čo chce, ale mal by sa i prispôsobiť tomu čo definuje spoločnosť.
Extrémy existujú v tom keď každý robí čo chce a na druhej strane ak spoločnosť definuje všetko čo jednotlivec má robiť.
Spravodlivé je podľa mňa správať sa podľa dohodnutých pravidiel. Z časti sa človeku týmto upiera sloboda, keďže je tým zadefinované čo musí robiť.
Tak aby bol zachovaný určitý poriadok, ale aby mal človek dosť priestoru na svoju realizáciu.
Takýto model sa mi zdá byť najspravodlivejším.
Myslím že tento princíp sa dá uplatniť na akýkoľvek menší či väčší funkčný celok. Napríklad i na vzťah dvoch ľudí či komunity...
Snažil som sa poskytnúť nejaký kompromis. Vychádza z toho že určité pravidlá na ktorých sa dohodneme by sme mali dodržiavať a vo všetkom ostatnom máme voľné ruky...
Chyba je odklon od stanovených a dohodnutých pravidiel. Tento akt nazývam pochybením. Rozlišujem úmyselné a neúmyselné pochybenia. Stále sa však jedná o chybu a zdravý prístup k chybám je naprávať ich... Nie zamlčovať, nie nenávidieť, nie milovať. Pristupovať k nim ako k výzvam, ktoré je potrebné vyriešiť.
Myslím že nerovnováha v spoločnosti vzniká práve vtedy, ak sa odkloníme od dohodnutých pravidiel. Každé čo i len malé odchýlenie spôsobí pohyb systému z rovnovážneho stavu, ktorý sa časom zrýchľuje, pretože chyby ak to tak môžem nazvať generujú ďalšie chyby za predpokladu že nie sú riešené.