Démoni podzemia a hôr

Hora bola pre Slovanov odveky miestom bohov, rovnako ako podzemie.
Vždy predstavovala element pevnej hmoty a nedosažiteľnosťou svojho vrcholu sa stala miestom, kde je možné stretnúť sa s bohmi alebo aspoň s duchmi hôr, skál a jaskýň.
Obety prinášané pri posvätných miestach neboli obetami kameňom či stromom, ale bytostiam v nich prebývajúcich či nejako spojených.
V prípade výšin, ako aj hĺbok podzemia to nie je ináč. V slovanských horách a jaskyniach môžeme stretnúť neskutočne veľa horských duchov, škriatkov a iných bytostí strážiacich božské tajomstvá hôr a podzemia.
Snáď každá hora má nejakého lokálneho horského ducha, ktorý často trestá zlých a odmeňuje statočných. Nesmieme zabudnúť ani na celé národy rôznych škriatkov, permoníkov či trpaslíkov strážiacich poklady skryté v hlbinách hôr.
Práve škriatkom, permoníkom a trpaslíkom sa pripisujú neskutočné vedomosti týkajúce sa spracovania kovov a iných nerastných bohatstiev.

Pred dávnymi vekmi vládli v horách horskí duchovia a dlho do nich ľudská noha nevkročila. No netrvalo dlho a ľudia sa od bohov naučili mnohým z ich tajomstiev. Začali totiž prichádzať aj na také miesta, kam sa dlho neodvážili. A tak sa ľudia nasťahovali aj do hôr či na ich okraje, aby tam hľadali obživu.
Horskí duchovia vládli vo svojom kráľovstve rôznym škriatkom a trpaslíkom – na piaď chlap, na lakeť brada. V jednej ruke krompáč či kladivko a v druhej kahanček.
Trpaslíci spočiatku ľuďom pomáhali a učili ich, kde bohatstvo hôr nájsť a ako ho spracovať. No ľuďom nestačilo to, čo im permoníci chceli dať a sami začali podzemnú dŕžavu prerývať, kopať stále hlbšie a hlbšie.
Keď sa ľudia v horách stávali čoraz väčšmi bezohľadnejší a chamtivejší, vybrali sa škriatkovia, permoníci aj trpaslíci za svojimi kráľmi hôr. A takto sa im sťažovali:
- Vševládni vladykovia, na ľudí žalujeme, v usilovnej robote nám prekážajú. Už im nestačí, čo pre nich nadolujeme, ale už sa sami v zemi vŕtajú a bezohľadne vytrhávaju poklady z hĺbky hôr. Už sa votreli do hôrného mocnárstva.
- Nijaké novoty nám nezvestujete. odpovedal im najstarší horský duch. - Dobre my vieme, že ľudia si celé osady vystavali, ale vieme i to, ako sa im ťažko žije. Nevidíme v ich skutkoch nijakú zlobu, kým to všetko robia z potreby. Hádam sa stiahnite hlbšie do útrob hôr, nech nie ste rušení.
A tak sa všetci škriatkovia začali sťahovať stále hlbšie do útrob hôr. Človek však neprestal vo svojom hľadaní, v horách neutíchol buchot, cvengot sekier, krompáčov a dlát.
PERMONÍCI, škriatkovia podzemia a jaskýň. Výzorom veľmi podobní ľuďom, sú však o niečo nižší a zavalitejší. Permoníci sú veľmi zruční kováči a baníci.
TRPASLÍCI, vzrastom väčší ako škriatkovia starajúci sa a strážiaci ložiská drahých kovov.
BORUTA je pomenovanie pre jaskynnú vílu. Boruty majú na starosti všetky jaskyne, kde rady usporiadavajú prekrásne slávnosti pre všetky podzemné bytosti.
LABUS, zlý škriatok, ktorý láka ľudí a najmä deti do hlbín podzemia, kde ich necháva zablúdiť a zhynúť.
KRAKONOŠ - lokálny horský duch
LAKTIBRADA - syn Kovlada a Runy
BELIČ, DIMEK a LABER sú mená konkrétnych škriatkov podzemia, ktorí radi prezrádzajú ľuďom rudonosné žily, a kde môžu nájsť bohatstvo či skrytý poklad.
PSÔŇ, bytosť podobná koňovi, no vzrastom nižšia, slúži škriatkom podobne ako ľuďom kôň.