dzI/Ova pokladnica

som dzI/O-va personálna infobáza (rozumej zbierka informácií) a umožním Ti pomocou seba nazrieť do vnútra môjho stvoriteľa, teda Dzia...

Čítanie tejto infobázy, čiže MŇA, môže spôsobiť vážne psychické problémy, poruchy mentálneho charakteru, prípadne iné nekontrolovateľné reakcie...

Rozhodne sa neodporúča čítať ma v neskorých večerných hodinách, keďže existuje reálna možnosť narušenia nočného kľudu. Takisto ráno, keďže to môže spôsobiť celodenné bolenie hlavy. A cez deň už vôbec nie, pretože existujú aj zmysluplnejšie aktivity, ako je čítanie týchto "bludov"...

Odporúča sa teda (ne)čítať ma vôbec...

Prípadné vedľajšie príznaky konzultuj so svojim lekárom alebo lekárnikom...

Čitateľ preberá na seba zodpovednosť za akékoľvek škody spôsobené neodborným či nesprávnym použitím uvedených údajov...

Fakty tu spomenuté sú založené na pravdivom príbehu, nejedná sa o fikciu (väčšinou) a určitá podobnosť s konkrétnymi osobami, miestami či udalosťami (nie)je v žiadnom prípade náhodná...

Btw. neber všetko až tak vážne...

PODLIEHAM TAKMER KAŽDODENNÝM ZMENÁM - VYVÍJAM SA A RASTIEM. NIČ NA MNE (NIE)JE STATICKÉ A NEMENNÉ. VŽDY MôŽE PRIBUDNÚŤ NOVÝ KÚSOK INFORMÁCIE. KAŽDÉ SLOVO, VETA, MYŠLIENKA ČI TEXT SA MôŽE ZMENIŤ, DOPLNIŤ ALEBO AJ TOTÁLNE ZMIZNÚŤ. PRETOŽE AJ ŽIVOT A SVET OKOLO NÁS JE KAŽDÝM OKAMIHOM NOVÝ, INÝ A JEDINEČNÝ. OVPLYVŇUJE MŇA, MOJE SKÚSENOSTI, VEDOMOSTI, PREDSUDKY A CHÁPANIE TOHO, ČO SOM SCHOPNÁ VNÍMAŤ. UZNÁVAM, ŽE ŠTÝL A FORMA PODÁVANÝCH INFORMÁCIÍ JE OSOBITÁ, NUŽ S TÝM SA POKÚS ZMIERIŤ. PRÍPADNÉMU ČITATEĽOVI ODPORÚČAM SPRÁVAŤ SA V ZMYSLE: ŽI A NECHAJ ŽIŤ (AJ MŇA). HOVORÍM VIACERÝMI JAZYKMI PODĽA TOHO, AKO MI TO VYHOVUJE A AKO SA MI TO V DANEJ CHVÍLI HODÍ = PLEASE DON'T BLAME ME FOR THAT ONE. VOPRED SA OSPRAVEDLŇUJEM ZA GRAMATICKÉ ČI INÉ NEZROVNALOSTI. AJ JA SOM LEN "ČLOVEK"... A VERÍM TOMU, ŽE MA NA PRÍPADNÉ HALUZE UPOZORNÍŠ!

Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu... Cenzúra sa zakazuje... (z Ústavy Slovenskej republiky)

na pláži ho aktivisti greenpeace odtláčajú s5 do vody, lebo si myslia že vyplavená velryba ;) ale no, zas až také kritické to nie je, žeriav zatiaľ nepotrebuje ;) gladina vady padajet ;) občas sa snažil aj trošku pohybovať a spáliť prebytočnú slaninku ;) namiesto bruška má taký mäkkučký sexi vankúšik ;) na budúci rok sa chce zapísať aj do kurzu brušných tanečníc ;) potom až bude slasť na ňom ležať, vylepší ho na masážny vankúšik ;) ináč asi normálne = primát z rodu homo homo sapiens (aj keď tým druhým homo som si nie vždy celkom istá), mužského pohlavia so všetkým, čo k tomu patrí ;)

hnedé, keď sa fotí, tak červené ;) chce si zohnať takú čočku (nemyslím tým strukovinu), ktorú by si dal na pravé oko a bol by na nej žltý smajlík - smejko ;) na ľavé oko potom už len záklapku ala pirát a jeho vysnívaný look by bol dokonalý ;) má "rentgenové" videnie a pohľad ktorý zabíja, ak ho niekto v práci predčasne zobudí ;) niekedy sa mu v očiach i iskrí ale to nechci vidieť, bo čo keď od toho vznikne požiar :)

výborný, prácou s počítačom sa mu neustále zlepšuje ;) no vážne - keď bol malý, nosil okuliare ;) teraz ich už nepotrebuje (také dzI/Optrie ešte nevymysleli) dokáže vidieť aj trojrozmerné obrázky ;) keď to však robí príliš často, vyzerá ako číňan ;) jeho najnovším cieľom je mať zrak rysa ostrovida ;) bo čo môže byť zlé na tom vidieť ostro a nezahmlene ;)

hnedé, vačšinou, teda všetkých 7 ;) ale čoskoro aj tie vypadajú ;) no načo sú mu vlasy ;) perie si už dávno vytrhal ;) postupne pribúdajú šediny a on nevie ako si to má vysvetliť ;) veď im nič (ne)robí a oni takto na neho ;)

krátke až podlhovasté, momentálne strašne neupravené a strapaté ;) videli ste reklamu na wellu? ;) čo robia opice v noci? ;) vhodný ako strašiak do poľa ;)

tak trošku pri sebe ;) niekedy aj trochu viac ;) no čo, aspoň nebude hrkotať v truhle ;) zabije še, kedz mu chucí? ;) aj červíky sa potrebujú napapať ;) čo by im nedoprial riadnu hostinku ;) hodnotí to tak, že za mlada pil veľa mlieka a má silné a ťažké kosti, takže jeho váha je tak akurát ;)

turistika, lyžovanie, kolieskové korčule, bedminton, plávanie ;) označuje sám seba za pasívneho športovca ;) jeden z mála aktívnych športov, ktoré kedy prevádzkoval, bolo kolieskové korčuľovanie na hrádzi ;) niekedy to bolo aj neustále behanie po schodoch na 5te poschodie v dome kde nebol výťah ;) no niekedy aj 4x do dňa ;) verte mi, jazyk mal vyplazený až po zem ;) neskôr dokonca postúpil do profi-ligy ;) začal brať schody po dvoch ;) najnovším športom, ktorý sa mu celkom zapáčil je "ping-pong" ;) je zaujímavé hrať ping-pong osamote tak, že stíhaš dobehnúť na druhú stranu stola skôr než tam doletí loptička odpálená Tebou z tej prvej ;)

hokej, tenis, auto-moto športy ;) ale len málo-kedy ;) keď netrafí na ovládači správne čisielko ;) no a samozrejme Slovenskoooooooo, heja, heja, heja do toho ;) za najväčší športový zážitok svojho života považuje absolvovanie hokejových MS 2004 v Ostrave, kde naši zbrojnoši vyfackali Dánov 8:0 a kde sa tak kvalitne vyvrieskal, že na týždeň stratil hlas ;)

akčné, alternatívne, horory, komédie, romantické, seriály, dokumentárne, záhadné, mysteriózne, sci-fi, fantasy, historické, erotické, drámy ;) neni je takého filmu, čo by si aspoň raz rád nepozrel ;) miluje 5ty element s českým dabingom ( čas není důležitej, důležitej je jenom život ;) do popuku sa dokáže smiať na dobrej komédii ;) shrek is da best ;) filmy má najradšej s pôvodným znením s titulkami ;) jediné dabované filmy, ktoré sa oplatí pozrieť sú také tie s poľským dabingom, kde jeden človek (v každom filme ten istý) svojim monotónnym hlasom odreční celý film ;) skúste si pozrieť nejaký akčný alebo erotický ;) pozor na sánky -> budú bolieť ;)

v kine, doma - TV, u priateľa, priateľky, na počítači ;) nie je nejaký propagátor kín ale predsa len, nič nahradí ten pôžitok z umeleckého diela v kine, s kvalitným zvukom, sadou pukancov ( odporúčaná dávka = 5 litrov na predstavenie = american style ;) a veľkým obrazom, kde musíš kývať hlavou zľava doprava až kým ťa nesekne v krku ;)

rozprávky, o zábave, hry, humor, náboženskú literatúru, filozofickú literatúru, pre rozvoj osobnosti, odbornú literatúru ;) dajte mu knižku do ruky a skúsi ju čítať ;) niekedy sa mu to síce podarí až na piaty pokus (však pán prsteňov) ale snaha sa cení ;) času je málo momentálne na knižôčky ;) viem, viem = výhovorky ;)

disko, hitparádovky, house, techno, rap, pop, klasický rock, oldies, soundtracky, muzikály, punk, slaďáky, klasická hudba, opery, folklór a ľudovky, folk a country, alternatíva ;) počúva hudbu ešte aj keď spí, no vážne ;) a niekedy aj zloží nejaký super mocný hit, len ho nikto nechce počúvať = neznabohi ;) najnovšie sa našiel v jemných melódiách ;) sú také ukľudnujúce :) skús ich použiť ako liek, jemu pomáha ;)

rockových kapiel ;) myslím, že raz už bol a minimálne raz ešte určite pôjde ;) dokonca už bol aj na feste, a to hneď 2x ;) lepší bol ten na domaši, bo na domaši najľepšejši, na domaši dobre ;)

kedykoľvek a kdekoľvek, stále a v kuse

v ľuďoch hľadá hlavne ľudskosť, hľadá Človeka ;) hľadá lásku a múdrosť ;) toleranciu a porozumenie ;) city a rozvahu ;) schopnosť počúvať ;) schopnosť priznať si vlastné chyby a schopnosť uznať právo iného človeka robiť chyby ;) schopnosť vypočuť si, zamyslieť sa a zvážiť či prijať iný názor či kritiku a najmä schopnosť odpúšťať ;) ktorú považuje za najväčší prejav ľudskosti ;) okrem toho hľadá ľudí, ktorým môže dať niečo zo seba ;) napr. košeľu ;) nohavice ;) bombarďáky ;) smradľavé ponožky ;) a pod. ;)

život bez lásky je len fraška ;)

moment, sex? ;) ahh, no začína si to zhruba vybavovať o čo asi ide ;) to súvisí buď s tráviacim systémom alebo dýchacím ;) keď si dobre spomína ;) pravdou je, že z biológie takmer prepadol ;) k príležitostnému sexu, si nikdy (ne)hľadal príležitosti ;) raz mu povedal jeden dobrý priateľ: nemôže byť sex bez lásky, ani láska bez sexu a tak by to malo byť ;)

základnou podmienkou, ktorú musí spĺňať jeho životná partnerka je, že ju musí milovať celou mysľou, dušou, telom a srdcom ;) aj jeho partnerka by mala mať na neho tie isté nároky ;)

pokojný večer na vŕšky padal, na sivé polia ;) pohodový večer je vtedy, keď je v pohode a nezáleží na tom čo alebo kde ;) ideálne je, ak plynule vzniká z pohodového dňa zapadnutím toho veľkého, horúceho, guľatého ;) nooo veď pomôž ;) Oskara ;) pohodové rána u neho existovali málo kedy, lebo vtedy sa musel násilne vytrhnúť z paralelných dimenzií, v ktorých sa tak rád pohyboval, až kým nezazvonil ten humusák budík ;) väčšinou mu na to dal pár desiatok pokusov, kým ho prehovoril ;) potom raz nastali časy, keď sa snažil vychádzať pred zobudením slnka a zapadať po tom čo si pôjde oddýchnuť na druhú stranu tejto placky, aj keď tie netrvali dlho ;)

modrá je dobrá, zelená, žltá, červená, fialová, oranžová, hnedá, biela, čierna, ružová, taktiež všetky ostatné, ktoré tu nie sú uvedené ;)

býk (21.4.-20.5.), šaľeny apriľovy ;)

je katolík ;) oficiálne ;) ale z každého rožku trošku ;) taký budhisticko-hinduisticko-kresťanský zástanca islamu ;) no a ateizmus ten má tiež celkom rád ;) spolieha sa predovšetkým na seba a správa sa v zmysle poučky: Pomôž si človeče, aj pán Boh Ti pomôže ;) verí, že existuje určitá forma vyššej moci, ktorá teoreticky dokáže ovplyvňovať dianie v tomto či iných časopriestoroch ale zas na druhej strane: načo by to robila? ;) predstavuje si ho ako prešedivelého mužíka s paličkou a fajkou mieru ;) táto téma je príliž rozsiahla na to aby sa dala zadefinovať pomocou niekoľkých slov ;) btw. minule mu zaklopali svedkovia jehovovi na dvere ;) že reku či sa môžu porozprávať ;) nuž sa ich spýtal že koľkí sú ;) oni že dvaja ;) tak im odvetil: no veď sa porozprávajte ;)

slovenskej, talianskej, čínskej, mexickej, morské živočíchy, vegetariánskej ;) no v podstate akejkoľvek ;) jediné jedlo, ktoré nemôže je restovaná pečeň ( pečeňovú paštéku už môže ;) bojuje s tým už od malička, no nedarí sa mu zvíťaziť ;) nuž niekoľko bitiek prehral, ale vojna ešte nie je u konca ;)

pri telke, pri sviečkach s partnerom, v dobrej reštaurácii, v prírode, v posteli, z partnerovho bruška ;) hmm, keď tak nad tým rozmýšľam, tak kdekoľvek ;) ináč, to čo sú za vyjadrenia typu, jeme aby sme prežili? ;) už dávno nie sme odkázaní len na mamutov a lesné plody ;) to si prosím uvedom ;)

vysokoškolské ;) LTT ale predsa ;) veľmi pekne ďakuje všetkým, ktorí sa s ním po dobu 17tich rokov štúdia trápili ;) bola to veľmi ťažká cesta ;) hlavne pre nich ;) odpustite ;) už to v živote neurobí ;) vednú disciplínu s názvom bifling proste nezvláda ;)

analytik, programátor-špecialista ;) občas aj podnikal, no vážne len vtedy keď sa mu chcelo ;) tak napríklad minulého roku sa mu vôbec (ne)chcelo ;)

informačných technológií

okrem toho svojho podrezaného ešte zopár programovacích ;) nebude ich počítať, nehnevaj sa ;) trošken český, trošken anglický, trošken nemecký ;) učil sa aj rusky a taliansky ale veeeľmi to nevyšlo ;) názorné ukážky: adin, dva, tri, četttre, piať, išol zajčik pagadať ;) a toť vsjo, vecej ani panovi - izvinite tavarišč učiteľnica ;) po taliansky sa naučil len nadávky ;) tieto tu radšej nebude zverejňovať ;) na to odkiaľ pochádza, (ne)vie skoro vôbec nič po maďarsky ;) šeginčík, šeginčík = pomoc, pomoc ;) ešte je ich pár, čo sa plánuje naučiť ;)

celý život aktívne bojoval proti fajčiarom a fajčeniu ;) potom sa zopsul ;) život na neho doľahol a on podľahol ;) každý deň sa snaží s tým prestať a verí, že raz sa mu to aj podarí ;) HEURÉKA, podarilo sa ;) zbavil sa závislosti ;) teraz fajčí preto, že to tak chce ;)

pije príležitostne ;) málo kedy realizovateľné odkedy jazdí na afte ;) vačšinou je šofér ;) tj. od 18tich a predtým tiež nemohol keďže bol ešte pod zákonom ;) no zas až tak mu to nechutí aby slintal, keď vidí nejaký alkohol ;) aj keď ako sa hovorí: to ne sranda pic kedz ci chuci ;) po pár negatívnych skúsenostiach s alkoholom zistil, že si nikdy spolu (ne)budú rozumieť ;) detaily špecifikuje ústnym podaním ;) dobré vínko, (nie)je nikdy zlé ;) v jednom článku čítal, že pokiaľ muž, pravidelne konzumuje v primeraných dávkach alkohol, znižuje sa mu na polovicu riziko infarktu ;) hmm, škoda že sa tie dávky nedajú vybrať na mesiac do predu ;)

tha co sce rozum potracili? ;) myslíš, že potom všetkom čo si si tu prečítal, by mu ešte toto chýbalo ku šťastiu? ;) aj keď dobrí priatelia by sa ho hneď spýtali: počuj a ty na čom bežíš? ;)

rozvedený ;)

ak nepočíta seba, tak ešte jedna milá dcérka a mnoho iných ;) keďže viete jak sa hovorí ;) vychodňar, kadzi chodzi, tadzi dzeci robi ;)

má pavúkov, mole, komáre a iný podomový hmyz ;) má dokonca aj vtáčika ;) v rodnom dome ktorý občas navštivuje mali psa Cynthiu ;) brata čo s ním chodí na bielom koni a asi tak milion včeličiek ;) ináč to vieš? že všetko je na pííp, len včely sú na med? ;) včely ho milujú ;) bohužiaľ on ich lásku neopätuje a väčšinou umierajú v strašných mukách, hneď potom čo ho pichnú ;) pozor na nechránený styk ;)

fotografovanie, cestovanie, práca s PC, čítanie, počúvanie hudby, pozeranie filmov, zberateľstvo, kino, priatelia, spanie, divadlo ;) jeho práca mu je najväčším koníčkom ;) ináč ho baví strašne veľa vecí ;) do istej miery a ak sú príležitosti, je schopný robiť takmer čokoľvek ;) teda minimálne raz ;) no jedine že by nie ;) bungeee jumping a parašutizmus ešte neabsolvoval ;) bohužiaľ príliš veľa vie o fyzike na to aby riskoval ;) hybnosť telesa je priamo úmerná jeho hmotnosti a vektor sily určuje okamžité zrýchlenie v čase ;) ak by tieto princípy aplikoval na svoju osobu, jediné čo môže vzniknúť je katastrofa ;) myslím že k týmto extrémizmom sa dostane až niekedy na sklonku svojho života ;) zvykol len tak sadnúť do auta a blúdiť po okolí v zmysle: dôjsť až tam, kam sa autom dá dostať a potom vysadnúť a íšť po svojich, na križovatkách si hádzať kockou, aby človek zistil kadiaľ ďalej ;)

Od nepamäti ho volajú dzI/O. Ani len netuším, ktoré individuum ho takto po prvýkrát pomenovalo. Nie je ho možné jednoznačne zaradiť či zaškatuľkovať. Je maximálne komplikovaný aj jednoduchý a priamočiary zároveň. Je aký je a iný už zrejme nebude. Niekedy je "svätý" a niekedy zas najväčši hriešnik. Je sudcom i odsúdeným. Je liečiteľom a zároveň je liečeným. Je všetkým a je ničím. Je rebelom i poslušným dieťaťom. Je prach a na prach sa obráti. Je informácia. Túži po tom byť "nahý", je večne "hladný", v kuse by "fajčil" a čo ja viem čo ešte. Volajte ho jednoducho dzI/O. Nič iné ani nie je. Len a len dzI/O...

Keď sa narodil, do rodného listu mu napísali meno Maroš, ktoré je latinského pôvodu = maris (preklad: muž) a z múdrej knižky som vyčítala, že by mal byť láskavý a ochotný, že vraj vždy pomôže priateľom a že je verný a spoľahlivý. Nuž poviem to asi takto : never múdrym knižkám, predídeš tým mnohým sklamaniam. Tak ako každý človek, aj on mal v živote svetlé, svetlejšie, tmavšie i tmavé chvíľky, ktoré ovplyvnili to, akým spôsobom vplýval na svoje okolie. Tak ako iní ľudia, aj on prežil v živote mnoho potešenia, radosti, ale aj mnoho smútku, sklamania a utrpenia, ktoré ho vyformovali do súčasnej podoby. Tak ako každý človek, aj on urobil v živote mnoho pekných a dobrých vecí z ktorých sa tešil ale aj strašne veľa chýb, za ktoré už zaplatil, platí alebo ešte bude platiť. Tak ako každý človek, tak ani on zrejme nie je dokonalý a preto nie je vždy schopný splniť to čo sa od neho očakáva. Ak Ti to vadí a ak môžeš, odpusť mu prosím to, že je "len" človekom. Len málo ľudí ho oslovuje pravým menom. Dlho trpel kôli tomu, že jeho meno nebolo v kalendári, no predstav si to detstvo bez menín. Potom ho šupli k bratovi, takže teraz spolu chodia na bielom koni...

Vznikol v Trebišov-e, dlho predlho prebýval v srdci ďalekého Slovenského východu (v Košiciach). Neskôr sa usadil v poddunajskej nížine, konkrétne v Gabčíkove, keďže naši južní susedia nechceli postaviť nad mároš, tak musel prísť on... Neoficiálna verzia : bol tajným agentom vyslaným za účelom asi-milovania maďarskej väčšiny. To sa však celkovo nezdarilo pre polená, ktoré ako býva zvykom, život hádže človeku pod nohy, tak 12 rokov žil a pracoval v centrále našej krásnej slovenskej rodnej hrudy = v Bláve. Nakoniec sa vrátil do rodnej hrudy - Trebišova...

Nikdy nebol domáci kutil, to prezradím hneď na úvod, nikdy doma s náradím v ruke, neopravoval vodovod. Nikdy nemal pekné spomienky, na pílku ani kladivo, keď chcel doma zavesiť obraz, takmer mu išlo o život. Keď vezme do rúk nesmelo kliešte, na ten pohľad sa veľmi netešte, čo sa môže stať nevie sám ešte, preto od neho radšej preč bežte. Ďakujem mr.Lipa, sama by som to nevedela lepšie popísať.

Počas obdobia povinnej školskej dochádzky mu nadávali do filozofov. No vysvetlenie prosím. Tak sa teda na chvíľku zamyslime. Tebe azda stačí ak niekto niečo povie a nedokáže, nezdôvodní prečo je to tak? Stačí Ti, ak niekto uvedie fakty, skutočnosti a informácie a nepovie na základe čoho sú považované za správne a pravdivé? Kto môže povedať, že to čo je vo všeobecnosti považované za to pravé a pravdivé, má aj naozaj takúto kvalitu? Problém jednotlivých pohľadov, ktoré vnímajú realitu vytvára dojem že všetko je relatívne. A nám predsa ide o absolútno. Či? Pohľad každého jedného z nás je vysoko subjektívny a objektivizuje sa tým, že zoberieme do úvahy viac faktov, informácií, poznatkov, skúseností, možností, pohľadov atď. Úroveň chápania, poznania a vedomia človeka či ľudstva obmedzuje to, čo aktuálne považujeme za smerodatné a na čom sa vo všeobecnosti zhodne laická či akademická verejnosť, prípadne to čomu "momentálne" veríme. Nikto ale nepovedal, že máme všetky informácie potrebné k vytvoreniu celkového a konečného pohľadu na určitý problém či systém fungovania vecí. Za všetko len jeden príklad. Uvedom si, že taká zem už bola placka, bola aj stredom vesmíru a kde sme dnes? V slnečnej sústave? V galaxii? V 11tich rozmeroch? Kto vie. Veď uvidíme, ak neoslepneme.

Nemá rád násilie. Myslí si, že primárne by človek mal používať to, čo mu v hlave rastie (áno, slamu) na základe hudby, ktorú počuje z oblasti hrudníka (áno, house music ;)

Miluje smiech a dobrú náladu, veselosť a prirodzenú radosť. Väčšinou sa mu podľa toho aj darilo žiť, no potom sa ho známi pýtali, že na čom funguje. Ako sa hovorí: s úsmevom je život ľahší. Aj keď dôvody na úsmev sa niekedy ťažko hľadajú, je tomu aspoň podľa neho potrebné venovať maximálne úsilie. To sa rozhodne vypláca.

Keď raz bude veliký, bude riadiť parníky, resp. aspoň nejakú menšiu jachtu. Stať sa námorníkom je jedným z jeho najtajnejších ;) snov.

Jeho srdcové autíčko je Clio. Keby sa okolo Teba prehnal na 110tich koníkoch, vedel by si o čom rozpráva. Kto videl reklamu, vie o čom hovorí = gedappaaaaaaa ;)

Každý deň je z neho iná..., ehmmm muž.

Niekedy vedel hrať na zobcovú flautu, klarinet a saxofón, no to bolo už veľmi dávno. A taktiež mu vraveli, že má hudobný sluch - uvidíš v hviezdnej rote ;) Najnovším cieľom, ktorý si stanovil, je oprášiť zašlú slávu jeho divokej hudobnej minulosti, veď mažoretky by vedeli veľa rozprávať ;)

Rozhodol sa, že založí futuristicko-démonistickú ;) rapovú skupinu: Šaľeny kuň a jeho ešte viac splašený kovboj. Touto bude doslova ovládať masy ;) Tie budú šalieť. Stane sa celebritou a všetky puberťáčky sa budú doslova blázniť, keď ho čo i len v brave zbadajú ;)

Dlhú dobu (v Košiciach) býval v dome holubom. Pre ozrejmenie, niekedy tam bývali holuby, potom ich pochytal, uvaril polievku, zjedol a tak to zabral on. Počas tohto procesu došlo k negociačným rokovaniam s dotyčnými squatermi. To znamenalo, že sa musel naučiť ich reč ;) A teraz si tak občas hrkúta, že hrkú, hrkú ;)

Myslí si, že keď človek súdi veci podľa obalu, ochudobňuje sa o množstvo kvalitného obsahu. Ale tak je to každého slobodná voľba a obal vraj predáva. Rýchlo do tesca :)

"Smilniť" by sa malo len vtedy, ak je to z lásky. Aj keď, aj tak sa raz všetci stretneme v jednej posteli ;) Takže čo s tým? ;) No dilema :)

Je niečo po smrti ? Ťažko povedať. Človek by sa podľa neho mal správať k životu tak aby nezáležalo na tom čo bude po smrti. Či už skončíme v zemi alebo budeme pokračovať vo svojej púti ďalej. Snažiť sa neubližovať druhým, užívať si to tu čo najviac, učiť sa a hrať.

Podľa neho, tí ľudia, ktorí sa prejavujú a správajú k svojmu okoliu spôsobom ktorý je nám proti srsti, potrebujú od svojho okolia najviac lásky. Myslí si, že tá dokáže danému človeku pomôcť najviac. Môžu to byť totižto takí ľudia, ktorí lásku nikdy nepoznali alebo majú nejaký problém a podľa toho sa potom aj prejavujú. A ako možno očakávať, že lásku budú prejavovať ľudia, ktorí ju nikdy nepoznali alebo Tí, ktorí majú z nejakého dôvodu problém ju prejaviť? Tým, ktorí ju nepoznali by sme ju mali umožniť spoznať a to tak že im ju budeme dávať. Tým, ktorí majú nejaký problém zas pomôže najlepšie láska, pretože tá najúčinnejšie pomôže tomu človeku bojovať s problémom a prekonať ho. Teraz už len zvoliť tú správnu formu lásky ;) A ktorá jej tvár je v danom okamihu tá najlepšia? Nuž to je hlboká filozofická otázka ;)

Identifikoval v sebe veľký problém s vôľou. Nijakým spôsobom ju nevedel nájsť. Vraveli mu, nájdi semiačko a nechaj ju rásť. Tak sa pýtam. V ktorom záhradkárstve to predávajú? :)

Lenivosť bola niekedy jeho najobľúbenejšia vlastnosť ale momentálne už na ňu nemá čas. Takže teraz je ňou schizofrénia ;) Napr. dosť často sa v ňom zvyknú biť romantik s realistom a ešte ďalších minimálne tisíc osobností. No čo Ti mám povedať, tak ako snáď v každom človeku. Nevadí, je dobojované -> ostal už len dzI/O ;)

Občas zvykol rozprávať v hádankách, obrazoch a miluje dvojzmysly. Niekedy ani sám nevie čo ako myslel. Na to prichádza až neskôr hlbkovou analýzou a nekonečným rozmýšľaním. Ver mu je nechutné ak človek kôli tomu ani spať nemôže. Prišiel však na to že najlepšie sa veci vysvetľujú na jednoduchom príklade ktorému je schopné porozumieť i malé dieťa.

Uvedomil si že mnoho nedorozumení vzniká nepochopením pohľadu toho druhého. Je ťažké ba až nemožné posúdiť o čom daný človek hovorí ak s danou vecou nemáme skúsenosť. Ešte horšie je to v prípade ak naša skúsenosť nezodpovedá skúsenosti toho iného človeka. A to sa stáva často. Potom nastáva konflikt kde si zúčastnené strany obhajujú svoje pohľady. Preto by mala byť priorita sústrediť sa na vyjasnenie svojich pohľadov (definícií) toho o čom hovoríme ešte pred tým ako sa začne niečo riešiť. Veľmi dôležité je vedieť rozlíšiť čo je predsudok a čo fakt. To sa musíme naučiť v prvom rade.

Boli časy, keď miloval blížného svojho viac ako seba samého, zanedbával tým však sám seba. Popracoval na sebe a naučil sa myslieť aj na seba a na svoje potreby, túžby, sny a ciele. Lebo aj to je dôležité a teraz hľadá rovnováhu medzi tým ako miluje seba a okolie.

Podľa neho nie je najštastnejšie spoliehať sa na šťastie. Skôr by sme sa mali spoliehať na samého seba, svoje schopnosti a talenty, pretože šťastie je ako športka. Veriť síce môžeme, ale pravdepodobnosť výhry je mizivá, pretože je to kolektívna hra v ktorej je mnoho hráčov a každý verí a dúfa že vyhrá. Na druhej strane, ak človek vie čo chce, verí sám sebe a dostatočne sa snaží, cesta ako dosiahnuť úspech a naplniť životné ciele by sa vždy mala dať nájsť. Nevravím že cesta je jednoduchá ale o čom by to bolo? Bez námahy? Bez pohnutia? Kto by si potom vážil dosiahnutého cieľa a tešil sa z toho že ho dosiahol? Úspech ide ruka v ruke s emocionálnym naplnením samého seba a s každým naplnením prichádza aj šťastie.

Verí, že v každom človeku sa nachádzajú pozitívne i negatívne vlastnosti a záleží na každom jednom z nás, ktorým dávame prednosť.

Veľká väčšina ľudí, ktorých doteraz poznal (vrátane seba) nosia masku. Zdajú sa byť komplikovaní, pretože dokonale skrývajú to (niekedy o tom ani nevedia), čo v nich skutočne je. "Svojej masky som sa dnes 20.8.2006 úspešne zbavil". Toto si už povedal toľkokrát a každý deň ho život prekvapuje niečím novým. "Dnes 22.8.2006 som pochopil všetko, čo som pochopiť mohol". "A dnes 23.8.2006, už to zas nie je pravda". Chápeš, čo tým chce povedať? Človek musí bojovať celý život s temnou stránkou sily ;) Obi Van Kenobi či majster Jóda by Ti vedeli rozprávať o tom, ako dlho hučali do mladého Luka Skywalkera, aby konečne prestal robiť hovadiny a dospel.

Všetci ste čmeliaky, len on je vrtuľové, motorové, práškovacie lietadlo ;) bzuuuuum.

Kto je bez viny, nech do neho hodí kameňom. OUCH, nevravela som, že do čela, do jednej z dvoch najpodstatnejších miest na jeho tele ;) No hádaj, o ktorý ďalší "orgán" by v živote nechcel prísť? ;)

Vždy bojoval proti spoločenským pravidlám, konvenciám a zvykom, no už na to nemá dôvod. Možno si uvedomil, že by mohli mať aj nejaký ten význam, za určitých predpokladov. Len konkretizovať sa to ešte neodváži. Chce to riadnu analýzu teda ;)

Určoval módne trendy. Už pred pár rokmi chodil v ošarpaných, špinavých a otrhaných rifliach. Všetci na neho pozerali ako na blázna. Každý sa mu čudoval a hľa, pozri sa na dnešnú módu. Teraz v takých chodia všetci a nevidia v tom problém :) Ľudia ešte zaplatia aj veľké praxy za to aby vyzerali ako keby prišli z kameňolomu ;) Teraz sa snaží pochopiť zmysel (algoritmus) vkusu a toho ako sa pekne obliecť tak aby nevzbudzoval pohoršenie, ba dokonca naopak = vyzeral slušne.

Robí rôzne sociologické a psychologické výskumy pre súkromné účely (cesty do ľudskej duše a mysle). Robí to verejne :) Snaží sa totiž pochopiť myslenie človeka (a teda aj ženy). Myslíš, že bojuje s veternými mlynmi? Zborové ÁNO! ;)

Tak ako každý iný človek, aj on je analytikom. V momente keď sa uvedomil a zistil svoj potenciál, rozhodol sa stať psycho-analytikom. Snaží sa vidieť do ľudí a vecí a povedzme že sa mu to celkom aj darí. Vidí mnoho vecí, mnoho pozitívnych ale aj také ktoré sa mu nepáčia. Hľadá vzory, podobnosti a vzorce správania. Hľadá, skúma a pozoruje. Niekedy spája a niekedy rozdeľuje. Niekedy sa pýta a niekedy odpovedá. Hľadá súvislosti až mu z toho niekedy prepína keď príde na niečo svetaborné. No a potom to zvykne riadne dlho predýchavať.

Snážil sa zachovávať chladnú hlavu a neutrálny postoj. Teda až na momenty keď bol zamilovaný, vtedy sa vznášal a strácal pojem o realite, no to sa mu už podarilo odstrániť. Bohužiaľ, dnes 21.8.2006 si uvedomil, že ten dovetok bol sebaklam. Ale to nie je podstatné. Podstatné je, že to ani nechce odstraňovať, keďže mu nepripadá nič zlé na tom ak, sa človek vznáša, keď je mu dobre. Čo má potom robiť, keď je mu zle? No zakopať sa pod zem ;) Aby tým neovplyvňoval ostatných a neprenášal na nevinných svoju zlobu :)

Má rád na ľuďoch ak sa snažia uvažovať objektívne, myslieť nadčasovo, posudzovať situácie z dlhodobého hľadiska, pristupovať k životu s nadhľadom. Je to nadľudská úloha a väčšinou sa to ani nedá, keďže každý človek a jeho videnie a chápanie sveta je ovplyvnené jeho vedomím, podvedomím, nevedomím, poznaním, vierou a ktovie čím ešte. No ale snažiť sa môže, či? Za skúšku nič nedá :)

Je presvedčený o tom, že veľmi veľký úžitok mu priniesli všetky i tie negatívne veci čo sa mu v živote prihodili. Nie pre to, že by bol nejaký sado-maso ;) Ale preto, že ak človek chce, má chuť, silu, či vôľu aby sa zamyslel, poučil, aby sa uvedomil, tak práve z takýchto negatívnych skúseností sa dá získať najviac. A ak sa človek naučí čerpať z nich, stáva sa odolnejší a to spôsobí, že jednak v budúcnosti dokáže problémy prekonávať ľahšie a na druhej strane sa vyvíja a rastie ako osobnosť. Na tretej strane. Ak by človek bol iba šťastný (ak by bol iba v pozitívnom sektore) možno by ani nespoznal, že sa v ňom nachádza. Keby nepoznal aj tienistú stránku života, dokázal by sa tešiť z tých svetlých okamihov? A kto vie = takýto jednotvárny život by bol možno až príliš nudný. Život je boj a hovorí sa : Čo ťa "nezabije", to ťa posilní (samozrejme ak chceš) a to je to co tím chtěl básník říci ;)

Pozná človeka, ktorý tvrdí že nemá šťastie na šťastie. Tento životný paradox je na zamyslenie.

V mladosti trpel kleptomániou, no po odbornom a skoro vôbec nie násilnom zásahu rodičov sa to upravilo. Ešte že vtedy neexistovala linka dôvery. Mohol byť sirotou ;) Ale teraz s odstupom času je im za to vďačný. Ďakuje, ďakuje, ďakuje, režisérovi, zvukárovi, scenáristovi, hercom, celému štábu a samozrejme aj divákom ;)

Podľa najnovších zistení je perfekcionistom trpiacim chorobou s názvom prokrastinácia a zvyknú mu nadávať aj do workoholikov. Nuž uvedomil si že nič netreba preháňať a život nie je len o práci. Práca by nás mala napĺňať, baviť a samozrejme by mala byť prostriedkom, ktorý nám pomôže prežiť a niečo aj užiť.

Je zástancom teórie organizovaného chaosu a bol veľkým stúpencom murphyho zákonov. Ich platnosť dokazoval v každom okamihu. Už však opustil uctievanie Murphyho. Bol to jednoznačne vtipálek a záškodník. Takmer všetko má svoju logiku a niečo je možno aj za tým, nad nami, pod nami, vedľa nás a v nás.

Plánuje vytvoriť a neskôr aj vydať básnickú zbierku #Romantika so životom. V budúcnosti by rád popracoval aj na knihe o svojich zážitkoch, videní sveta a nesmrteľnosti chrobáka ;) Konečne (snáď) totiž v sebe našiel schopnosť nájsť správne slová na vyjadrenie toho, čo chce povedať takým spôsobom, aby tomu okolie rozumelo. No jedine že by nie ;) Celé to môže skončiť aj fiaskom. Vždy sú minimálne 2 možnosti ;) A to si uvedom, že básničky z celej duše neznášal. Vždy trpel, keď musel napísať úvahu či školskú prácu zo slovenčiny. Človek sa jednoducho vyvíja každým okamihom, teda za predpokladu, že to sám chce. Okoliu, ktoré sa snaží násilným spôsobom (verbálnym či neverbálnym) vynútiť zmenu osobnosti daného človeka, sa to väčšinou nedarí bo každý má svoju hlavu. Dokonca si myslí, že to môže vyvolať opačný efekt. Okolie môže maximálne prispieť k uvedomeniu sa a sebareflexii, ale podnet na zmenu musí prísť od neho samého ;) Aj tak : najväčší dosah ktorý človek má je na seba samého. Nechcite teda aby sa zmenil svet. V prvom rade sa snažte zmeniť sám. Jednak sa zmení svet (teda pohľad na neho) a jednak uvidíte cestu ako pomôcť ostatným ;)

U ľudí si veľmi váži, ak v nich nájde aspoň štipku inteligencie a zdravého sedliackeho rozumu. Ak tam je aj logické myslenie, to až vyteká od radosti. Ináč tento poznáš? Optimista verí že bude dobre, pesimista sa obáva, že by to mohla byť pravda :-D A ináč: Pesimista vidí tmu v tuneli, optimista vidí svetlo na konci tunela, realista už vidí vlak a rušňovodič vidí troch debilov na koľajniciach ;)

Niekedy hľadal všetky zlé vlastnosti, ktoré sa v ňom nachádzali a ktoré sa mu na ňom akosi hnusili. Pokúšal sa s tým aj niečo spraviť. Lebo si akosi vsugeroval, že je to dôležité. Len nie je to také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá. A aj keď má minimálne milión chýb (teda o ktorých vie, tých o ktorých nevie je ešte oveľa viac) a rozhodol sa, že sa stane lepším človekom, teraz už vie, že sa mu to nikdy nepodarí. Ale tak aj snaha sa cení no nie? Má na to celý zvyšok svojho života. A hoci by sa mu podarilo zmeniť na sebe čo i len jednu negatívnu vlastnosť, bude šťastný, lebo dosiahol, čo si kedysi dávno zaumienil ;)

Niekedy ho ľudia pokladali za optimistu-extrémistu. Bol ten, ktorý videl pohár radšej poloplný ako poloprázdny, pretože optimizmus nenapomáhal len jemu, ale pôsobil aj na jeho okolie a možno nebadateľným ale pre neho podstatným spôsobom ho formoval a ovplyvňoval. Verí tomu, že každý by chcel vidieť svetlé zajtrajšky. My ľudia väčšinou chceme to dobré aj keď navonok sa môžeme tváriť ináč a hovoríme a konáme opak toho čo si myslíme alebo chceme. Nuž je to tak. Zákony sú zákony. Ale tak zákony sú tu predsa na to, aby sa porušovali, no nie? ;) Mali by sme preto v živote venovať maximálne úsilie tomu, aby sme sa učili ako byť šťastnými, ako preukazovať radosť, ako prejavovať lásku, ako zahadzovať prehnané starosti a iné užitočné veci. Veď snáď na to sme tu. Či?

Možno (ale je to vysoko nepravdepodobné ;) sa raz stane potulným kazateľom a bude ľuďom ukazovať správnu cestu, čiže tú jeho. Podľa mňa na ňu nikoho nezláka, ale prinajmenšom sa na ňom ľudia pobavia ;) Ale vieš ako to, po smiechu býva plač ;) Takže počase ľudkovia pochopia Jeho posolstvo a odmena za zásluhy spadne z neba ;) Teší sa na to ako sa bude živiť bylinkami, "korienkami", "bobuľami" a "hubami", či inými "lesnými plodmi" ;)

Verí že mládež je nositeľkou rána, a preto ju treba od malička formovať, aby nezdiveli tak ako je to možné vidieť na každom kroku. Veď si zober čo z neho vyrástlo ;)

Ak si pozrieš ľubovoľnú titulku novín, televízných správ, správ z rádia, či len rozhovor ľudí, akýchkoľvek informácií, ktoré prijímaš, nájdeš určitú podobnosť (vzor), ktorý sa tam neustále, všade a stále opakuje. Podľa neho je to negativizmus. Nemyslíš že už toho bolo dosť? A naozaj máme veriť tomu, že ľudia chcú takéto negatívne správy? Že pozitívne správy by uberali zo sledovanosti? Nuž on ani ja tomu veľmi nechápeme.

Základnym pochopením mnohých problémov v akýchkoľvek diskusiách či treniciach je problém individuálneho pohľadu každého jedného z nás na diskutovanú otázku. Každý človek má svoju vlastnú jedinečnú cestu, ktorá ho doviedla k tomuto časovému okamihu. V tom sú zahrnuté jeho zážitky, skúsenosti, vedomosti, predsudky, atď. Z čoho vyplýva to, čo je schopný vidieť, chápať a v čo je schopný veriť. Ide o to, že ak človek nie je ochotný rozširovať svoje obzory a striktne vidí a presadzuje len to čo chce vidieť on, je to dosť veľký problém. Človek by mal byť v prvom rade otvorený novým nápadom, myšlienkam, či pohľadom iných ľudí. Nie preto aby ich od slova do slova prijímal ale aby ich dokázal zvažovať, uvažovať nad nimi a tak si upravoval svoju mozajku. Ak niekomu hodíš kúsok puzzle, ktorý proste do jeho skladačky nezapadá, bude sa tomu zubami nechtami brániť. Sú ľudia, ktorí tak nekonečne dokážu brániť svoju pevnosť, že si postavia vodné priekopy, katapulty a používajú rôzne zbrane len aby sa ten ich postoj, ich pohľad a ich hrad nezbúral. Ale to je prirodzené, nikto nechce aby niekto zasahoval do jeho "sveta". Aby mu ho ničil, nabúraval systém istôt a to na čom je jeho svet založený. Toto platí pre každého jedného z nás. Preto len ťažko vysvetlíš niekomu kto nešiel po tvojej ceste ( a žiaden ďalší takýto nie je - len ty sám ), k čomu všetkému si na tej ceste došiel. Aj keby to bol najsvetabornejší zážitok či poznanie ktoré sa dá zažiť. Však hovorí sa, že neexistuje zlyhanie :) Len nedostatočná snaha :) Takže čo s tým? Málo sa snažíme? :)

Jeho Otec a Mama mu povedali mnoho vecí. Celkom sranda je, že ich opakovali dovtedy, kým mu ich nevbili do hlavy a teraz, kade chodí, tade ich za nimi opakuje. Jablko proste nepadlo ďaleko od stromu. Názorná ukážka: Kto neslucha otca, matku, ten upadne do úpadku ;)

Predstav si aké hrozné je stratiť milovaného človeka. On v priebehu jednej noci stratil dvoch. Toho prvého v živote nevidel a už ho ani neuvidí. Nikdy ho nepoznal a ani na to nebude mať príležitosť. Toho druhého poznal viac, ale z nejakého dôvodu nebol pre ňu tým jediným, pravým a už navždy. Ver mi, dosť výrazne to s ním pohlo. Vynadal Bohu. Vyzdvihol jeho nemiestny zmysel pre humor a iróniu. Ja viem krivdil mu, no ale to tak, keď sa človek naserie, vždy si to odnesú tí nevinní. Čo to poplakal a posmútil. 3 dni chodil v čiernom, aby vzdal úctu tým výnimočným osobám. Aby prejavil svoje pocity, nesúhlas, ba až hnev nad takýmto postupom. Je prosto citlivá dušička ;) Nuž čo už. Život ide a pôjde ďalej, a to aj za predpokladu, že z neba budú traktory padať ;)

Keď sa ti nič nedarí, keď ti už nič nejde, sadni si na krajnicu, ono ťa to prejde ;)

Za horami, dolinami,
za kríčkami s malinami,
v chyžke býva krásna žienka,
krásu v srdci dostala do vienka.

Vo veži je uväznená,
zvieratkami obklopená,
kačičky jej pomáhajú,
keď sa s milým rozprávajú.

Celý deň sa doma učí,
múdrosťami orech mučí,
občas klipne očičkami,
zaspinká nám nad knižkami.

Detičky jej robia radosť,
páči sa jej tá ich hravosť,
s láskou, nehou, pohladením,
stráži ich vždy s potešením.

Šťastie nemá, stále vraví,
ľudkom chýbajú vraj mravy,
nespratníci deduškovia,
palicami zas jej hrozia.

Vo vláskoch jej žijú vlnky,
rúčky moje v nich jak člnky,
poklad je to - veľmi vzácny,
strapúšik môj čarokrásny.

Drobčekom je? nič to za to,
je to predsa živé zlato,
svetom letí moja správa,
nech si každý pozor dáva.

Málo je dnes takých krások
neskrivte jej ani vlások,
chrániť ju pred všetkým zlým,
bude mojím poslaním.

Veru, veru, hovorím Vám,
milšiu žienku isto neznám,
v diaľke počuť zvoniť zvonec,
to však ešte nie je koniec.

Úsmev, radosť, potešenie,
Tvojmu srdcu pohladenie,
dušičke zas pokoj veľký,
poštou pošlem karamelky.

Vetrík fúkol po doline,
miestami nás zamrazí,
aj keď sa dnes nespálime,
náladu nám neskazí.

Tam v tých krajoch pri Váhu,
mráčiky sa rozhostili,
človek čo má odvahu,
fúkne do nich z plnej sily.

Nech len radšej idú pekne,
niekam preč od slniečka,
bo keď prídem, fúknem na ne,
rozpadnú sa jak vlečka.

Chmáry z mysle odoženiem,
netrápia ma žiadne kvapky,
zas na teba si spomeniem,
keď kvákame jak dve žabky.

Humor len nech ti je blízky,
či si topoľ a či nízky,
Maličkosti všímaj si,
vždy teš sa z nich ako psík.

Smej sa ako blázon veľký,
vždy a všade, aj v pondelky,
lebo smiech je nastroj ktorý,
vylieči vždy, keď si chorý.

Chorý v láske, práci keď si
pomáha nám zvládať stresy,
daj si preto dávku i dve,
nech ťa z toho bolia gambe.

Každý večer slnko sadne,
domov prídeš, nie si na dne,
sadneš si do kresla svojho,
neoddáš sa básni Mor-ho.

Povzbudíš sa znova smiechom,
aj keby ťa capli mechom,
skôr jak privrieš obe viečka,
kukneš na stôl a tam sviečka.

Divoký plamienok už horí,
sviečočka zložená z vosku a darov morí,
miestnosť celú svitom ožaruje,
myseľ tvoju bielou farbou vymaľuje.

Ja spoznal som raz dievčinu,
čo meno mala Nástenka,
nuž vravím Vám tú novinu,
tak vznikla táto básenka.

Hneď zrána v ten deň sľúbil som jej,
že napíšem jej verše z lásky,
tak do noci tej hlbokej,
tu píšem, hútam, bez nadsázky.

Ja spoznať by som chcel ju viac,
bo lásku vo mne oživila,
chuť letieť mám aj na mesiac,
od chvíle, čo ma oslovila.

O láske mojej úprimnej,
tu písať môžem deň i noc,
už navždy chcem byť len pri nej,
keď treba, prídem na pomoc.

Môj život zrazu krajší je,
a žiadne žiale nemám už,
aj svet sa so mnou raduje,
že stal sa zo mňa šťastný muž.

Tak šťastný, jak len dá sa,
ma opantala krása,
čo v srdci tvojom hrá sa,
a cítim sa jak v raji. Zasa.

Ty raj na zemi stvorila si,
ja zbláznim sa tu z toho asi,
a život môj má zas raz zmysel,
bo’s obsadila moju myseľ.

Dúfam, všetkých svätých prosím,
nech naplní sa túžba moja,
čo v srdci svojom teraz nosím,
by stali sme sa navždy TY + JA.

Bo láska moja k Tebe,
vždy bude jak to nebe,
tak veľké, modré, čistučké,
jak krásny motýľ na lúčke.

Už svetlá hasnú, stmieva sa,
a sníčkovo sa budí zo sna,
o Tebe nech mi sníva sa,
ty láska moja čarokrásna.

Život môj je osamelý,
a nie som ešte stále v cieli,
no neodídem na druhý breh,
kým nenaplním lásky príbeh.

Myslieť musím stále na to,
že chcel by som byť tvoje zlato,
tvoj noštek, očká, ušká, vlásky,
mi vnukli tieto slová lásky.

Tvoj úsmev, úprimný a milý,
mi dodal znova ďalšej sily,
by prežil som aj tento deň,
keď cítim sa jak suchý peň.

A srdiečko mi ťažko puká,
bo život môj je veľká muka,
ja zas a znova sám tu stojím,
len ty môžeš byť šťastím mojim.

Hory, lesy, šíre pláne,
dnes rozdeľujú naše dlane,
no raz sa stretnú, v jednu spoja,
to sľubujem Ti láska moja.

Bo Teba v mysli stále nosím,
smutný som a Boha prosím,
nech cestu k Tebe razom nájdem,
i v koniec sveta pešo zájdem.

Tam v diaľke na mňa sama čakáš,
a čiernej tmy sa zavše ľakáš,
ja cválam už na bielom koni,
ni vietor, nik ma nedohoní.

Cestou prašnou, hrboľatou,
lúkou plnou krásnych kvetov,
hoc potrvá to dlhé roky,
nič nezastaví moje kroky.

Našiel som ťa moja sladká,
rúčka tvoje vlásky hladká,
dlaň si našla cestu k dlani,
keď našiel som Ťa na svitaní.

Môj príbeh konca nedočká sa,
ten Tvoj zas s mojim prepletá sa,
a rúčka nežne hladí líčka,
už navždy, moja princeznička.

Vždy keď dlho niečo musíš,
celý život sa Ti zhnusí,
pomyslíš si v duchu slová,
musí prísť už doba nová.

Doba, v ktorej všetko kvitne,
v mysli sa ti obraz mihne,
obraz krásny ružovučký,
svet, ktorý je tak krásnučký.

Keď si ho sám vybuduješ,
z predstáv, snov a fantázie,
zlé myšlienky vynuluješ,
vďaka kúsku poézie.

Prežiješ aj koniec sveta,
stačí si to predstavovať,
žiaden problém nerozmetá,
to, čo smieš si vybudovať.

Aj keď život náš je ťažký,
občas máš chuť vziať si prášky,
nenahraješ neprajníkom,
takto spáchaným únikom.

Je to možno silná káva,
vždy, keď zlosť Ťa nahlodáva,
rozdýchaj to, zatvor oči,
predstav si, že sedíš v koči.

Kone vrané, gaštanové,
ťahajú ho ako divé,
doplnia ti sily nové,
sú to sny, no celkom živé.

Prídu stresy, možno presy,
šťastný z toho práve nie si,
odolávaš z posledných síl,
nemáš pocit že by si žil.

Nič to za to, nevzdávaj sa,
optimizmu oddávaj sa,
pomôže Ti v ťažkej chvíli,
aj keď šakal v diaľke kvíli.

Píšem toto v stave blaha,
aj keď skeptik možno váha,
o duševnom zdraví mojom,
smútku poviem, navždy zbohom.

Princeznička z diaľky píše,
došla aj k nám od nej správa,
v tejto správe nám vraví že,
na hrášku nerada spáva.

Do vezenia uvrhnutá,
celým svetom zabudnutá,
pred zámkom jej ruže kvitnú,
strážia pevnosť nedobytnú.

Celý deň len na to myslí,
ako doma sa jej majú,
všetci známi, srdcu blízki,
a či na ňu spomínajú.

Princa hľadá princeznička,
ktorý by jej skladal básne,
a božtekami na líčka,
v nej rozpaľoval skryté vášne.

Vyslobodil by ju v skutku,
dušičku jej zbavil smútku,
na rukách ju stále nosil,
o rúčku ju nežne prosil.

Striga hnusná ju zakliala,
pomoc princa nečakala,
ktorý ju chcel oslobodiť,
nádej novú pre ňu zrodiť.

Už Ťa hľadám, nič sa neboj,
strhne sa tam preveľký boj,
pýtate sa azda prečo?
strigu skolím ostrým mečom.

Zmizne kliatba, zmiznú čary,
k nohám položím Ti dary,
telo, srdce, dušu moju,
amen povieš nepokoju.

Bozkom sa mi poďakuješ,
city moje opätuješ,
držíme sa, ruka v ruke,
neoddáš sa už viac muke.

Ako každá rozprávočka,
ktorá uspí Tvoje očká,
táto tiež už chvostom vrtí,
buďme šťastní, až do smrti.

Ráno, keď sa zo sna vzdialim,
zúbky čistím, vlásky gniavim,
obsadíš mi moju myseľ,
sťaby malý neposedný syseľ.

Celý deň len na to čakám,
že napíšeš mi dve, tri slová,
tvárim sa, že tvrdo makám,
nepíšeš a myseľ stoná.

Slniečko keď sa už lúči,
v hlávke mi to len tak hučí,
cítim sa jak pacient chorý,
je to ako z nočnej mory.

Večer, keď zas posteľ mučím,
hlávku svoju nenaučím,
by myslieť v Teba prestala,
a snom sa chvíľku oddala.

Metám sa jak taká ryba,
čo na súši zakotvila,
keď osôbka mi Tvoja chýba,
tak nádherná a veľmi milá.

Mrvím sa jak taký škrečok,
niesom pánom svojich viečok,
aj keď tma je vrecovitá,
obraz Tvoj predomnou kmitá.

Vidím jasne Tvoje líčka,
očká, jak farebné sklíčka,
svietia mi tu do tmy hustej,
v izbe ináč celkom pustej.

V náručí bych chcel Ťa držať,
skôr ako zas začne pršať,
rád by som sa stretol s Tebou,
potešil Ťa svojou nehou.

Bez Teba už nechcem dýchať,
či sa budeš smiať, či kýchať
spýtam sa Ťa teda priamo,
koľkatku chceš pyžamo?

Tristošesťdesiatpäť dní v roku,
chcem byť len po Tvojom boku,
nech vydýchne si moja myseľ,
a život môj nech nájde zmysel.

Nemôžem spať a tak dumám,
pokoja ni kúska nemám,
v mysli mojej čistý zmätok,
chýba mi môj krásny kvietok.

Sedmokráska rozkvitnutá,
k môjmu srdcu prilipnutá,
správne slová hľadám v duchu,
čo ulahodia Tvojmu sluchu.

O pocitoch v mojom vnútri,
bude skoro tri štvrť na tri,
no slnko ešte nevychodí,
a spánok stále neprichodí,

Neviem čo sa so mnou deje,
chvejú sa mi obe ruky,
vonku ako z krhly leje,
v diaľke počuť zvláštne zvuky.

Pocity tie staré známe,
srdce sa mi napol láme,
keď s milovanou nemôžem byť,
ja vážne ani nemám chuť žiť.

Bez teba tu asi zomriem,
zúfalý som, iba to viem,
že chcem len Teba, žiadnu inú,
tak nedávaj mi za to vinu.

Všetko mi ťa pripomína,
hľadám pravdu v kvapke vína,
odpovede na otázky,
či cítiš aj ty kúsok lásky.

K osôbke tej mojej divnej,
a rozhodne nie neomylnej,
no odhodlanej s Tebou prežiť,
život celý, skús mi veriť.

Mám pocit, že mi niet pomoci,
som navždy plne v tvojej moci,
za oknom sa budí ráno,
túžim len po tvojom áno.

Tak odpovedz mi prosím kladne,
nech srdce moje neuvädne,
a túžba moja nevychladne,
nech necítim sa už viac na dne.

Človek dnešný furt len húta,
jak by dostal všetko ľahko,
bez námahy, bez pohnutia,
hlavne nech to trvá krátko.

Keby sa tak snažil makať,
nie len ležať, v kuse plakať,
čakať že mu holuby,
budú lietať do huby.

Je to naša povaha,
nič nerobiť, v kuse plakať,
zdravý rozum zaváha,
v práci sa zas bude flákať.

Najlepšie je na diváni,
sám seba však ocigáni,
že sa s týmto nedá pohnúť,
a je ťažke chrbát ohnúť.

Plávať s prúdom, to je ono,
ochabne ti tvoje lono,
počúvať len klamstvá, sľuby,
tých čo sú tu samoľúbi.

Nikto nevie tak veľa dať,
koľko ja viem nasľubovať,
toto skús si uvedomiť,
skôr jak znova pôjdeš voliť.

Jediným snom modrých, žltých...
je hrať sa jak na pieskovisku,
a do kapsičiek svojich plných,
dostať ešte viacej zisku.

Kašlú oni na prostý ľud,
a nedosiahnu na duši kľud,
kým nezožerú celý valov,
ja rozbil bych im hlavy skalou.

To sú oni, poznáme ich,
horší ako ten smädný mních,
čo vodu káže, víno pije,
ovečky tým snáď opije.

Nič to za to, ľudia moji,
prišiel rytier v zlatom zbroji,
sieť do vody napriahne,
rybky z prúdu vytiahne.

Zas som v jame levovej,
a v noci snívam len o nej,
krása jej ma očarila,
do pamäte sa mi vryla.

Prázdnota ma vyplňuje,
mesiac z diaľky pokukuje,
diví sa a horekuje,
samota už zasa tu je.

Desivá a neľútostná,
je to ako doba pôstna,
keď si musíš odopierať,
žalúdok ti bude zvierať.

Bez Teba je život prázdny,
bezduchý a celkom fádny,
nemá vôbec žiadny zmysel,
už aby som čím skôr visel.

Prečo nie si teraz so mnou,
zverím sa Ti s túžbou skromnou,
prosím príď a buď mi všetkým,
zabudni čo bolo predtým.

Navonok sa možno smejem,
tvárim sa že všetko zvládam,
vo vnútri však tíško tlejem,
uhasí ma niekto hádam.

Ohňom, ktorý večne horí,
len tým, čo prenáša aj hory,
a zmysel nášmu bytiu dáva,
keď príde, navždy ostáva.

Prosím staň sa požiarnikom,
čo zachráni ma pred ohníkom,
ten páli, dusí, zabíja ma,
nech počká ešte v zemi jama.

Zhorel som už skoro celý,
srdce sa mi nezacelí,
a smútok ten ma zožiera,
ostala mi len viera.

Odhoď prosím svoju masku,
ponúkam Ti predsa lásku,
v maximálne čistej forme,
udělej to bitte for me.

Blúdim nocou sem a tam,
samú seba nepoznám,
hľadám kúsky mozaiky,
spájam, šijem z nich vlajky.

Kúsok znania tvorí puzzle,
aj keď nikomu neprajem zle,
som tu napriek tejto vete,
zatvorený ako v gete.

Keby že som to vyzradil,
celú vetvu by som zradil,
preto musím všetko tajiť,
stranu mince takto hájiť.

To čo bolo podstatné je,
aj keď všetko na Tebe je,
budúcnosť si môžeš tvoriť,
aj keď sa s ňou budeš moriť.

Ako bude to nik nevie,
možno niekto jablko zje,
bude potom tušiť, chápať,
v noci bude tvrdo chrápať.

Tak ako ja, tak ako ty,
a či prídu mrákoty,
a či bude slnko páliť,
bude sa ti vždycky máliť.

V dnešnej dobe informačnej,
rýchlej ale dosť zázračnej,
kúsok lega prilepíme,
domček z kariet postavíme.

Domček, ktorý pevne stojí,
pred vetríkom on obstojí,
nepoddá sa žiadnym vplyvom,
pri prístupe vždy citlivom.

Prajem všetkým svojim deťom,
aby šli za svojim svetlom,
pevne, rázne, dôstojne,
len tak z nudy nestojte.

Prajem všetkým veľa lásky,
nech sa nevytvoria vrásky,
Na tvári len úsmev večný,
aj keď vie byť nebezpečný.

Som tu ako medzi vlkmi,
šľahajú ma, bijú tlkmi,
ochutnal som vinnú révu,
a občas býva mi do revu.

Cez deň chodím kade-tade,
vyhýbam sa hádke, zvade,
netúžim ja po paráde,
nepodľahnem veľkej zrade.

V noci spím a cez deň bdiem,
trošku pijem, trošku jem,
občas cigu vykúrim,
pľúca smogom začmúdim.

Nie som človek neomylný,
snažím sa však ostať pilný,
pomôcť tam, kde treba,
nechcem žiť pre seba.

Hľadať krivdy v tomto svete,
naprávať ich sväto-sväte,
Boh mi bude napomáhať,
aj keď budú odolávať.

Chcem byť jeho pravou rukou,
aj keď občas trpím mukou,
nemôžem už ináč len tak,
on mi verí, pozná ma bez tak.

Chcel by som byť o5 voľný,
lietať ako motýľ poľný,
obdivovať krásy sveta,
tešiť sa aj z chladu, z leta.

Príď, že Duchu pravdy ku mne,
nech sa môžem správať umne,
pomôcť takto tým, čo tápu,
v tme tej hustej bez padáku.

Potom prahne moja duša,
diabol ma už nepokúša,
nechcem byť mu služobníkom,
nech mi plače nad pomníkom.

Veľa práce predomnou je,
Boh však navždy už so mnou je,
Jeho vôľa naplní sa,
ovocia to plná misa.

Spoznal som sa vďaka ľuďom,
nebolo to vôbec kľudom,
čas myslenia skončil už,
stal sa zo mňa o5 muž.

Rázny, strohý, o5 dzI/O,
nasadnem na svoje clio,
svet zas budem objavovať,
tak sa budem zotavovať.

Sám jak vojak proti vetru,
s mlynmi budem bojovať,
proti dvojakému metru,
večne skúsim skórovať.

Prameň lásky objavím,
v sebe oheň zapálim,
týmto ohňom spálim všetko,
čo pokúsi sa tváriť vetcho.

Láska len, je sila vo mne,
čo núti ma sa správať umne,
je motor mojej mysle dutej,
a liekom tej tváre mrzutej.

Láska k žene, láska k Bohu,
milovať ich chcem aj v stohu,
v slame mäkkej, voňavej,
záleží mi len na nej.

Láska čistá, v čistej forme,
hriech tu pustiť nedovoľme,
kvietok biely, jak ľalia,
vždy sa ňou rád opíjam.

Je to droga návyková,
muža zo mňa snáď vychová,
muža, ktorý vždy obstojí,
keď mu diabol zoči stojí.

Budem tu a budem tam,
pôjdem svetom sem i tam,
radosť budem sebou nosiť
pána Boha o to prosiť.

Celý svet sa bude tešiť,
keď zas budem smiechom liečiť,
vyhlasujem vojnu smútku,
dostane odomňa dútku.

Cesta dlhá, hrboľatá,
čaká mňa i môjho brata,
obstojím v nej, tajne dúfam,
nepoddám sa ťažkým putám.

Vonku krásne slnko svieti,
obloha jak potok v sieti,
krásna, čistá bez oblaku,
pripomína veľkú mláku.

V duši pokoj, v tele duch,
nosom dýcham čistý vzduch,
pľúca moje čistí vánok,
oči moje privrie spánok.

Celý človek môj je šťastný,
je to pocit veľmi slastný,
láska vo mne zas prebýva,
aj keď sa tam riadne skrýva.

City moje za mrežami,
nevedia výsť vonku s nami,
sú tam ako vo vezení,
chýba mi tu dotyk ženy.

Ženy krásnej, vysnívanej,
zrak môj spočinul zas na nej,
láska moja k tejto žene,
chmáry z duše odoženie.

Aj keď slza na krajíčku,
steká mi po mojom líčku,
nevzdám sa ja, zas to vravím,
krivdy sveta snáď napravím.

Nechcem byť už bez nej sám,
smútok v múroch zanechám,
pôjdem za ňou priamo, rýchlo,
pri srdci ma čosi pichlo.

Nebudem sa trápiť len tak,
lietať budem jak orol vták,
lásku budem rozdávať,
a málokedy nadávať.

Kráčať budem pevným krokom,
kým nestretne sa zas rok s rokom,
nebudem ni spať, nebudem ni bdieť,
správnu cestu skúsim vidieť.

Ďakujem Vám z neba sily,
stal sa zázrak veľmi milý,
chválim chvíľu blaženú,
objavil som ju - Ženu.

Vo vláskoch má čokoládku,
pusu, tú má isto sladkú,
na tom svete čosi hľadá,
romantiku? tú má rada.

Vlnky krášlia hnedé vlásky,
vánok s nimi čary robí,
krásny úsmev pery zdobí,
prednosťou je tejto krásky.

Člnky moje našli vlnky,
robia si tam žblnky, žblnky,
mäkkučké sú jak z bavlnky,
či zo zákuska sladkej plnky.

Občas sa jej trasú rúčky,
prstík, ten má bez obrúčky,
hory, lesy tiež má rada,
vo mne našla kamaráda.

Často na zem z výšky padá,
na svoj vek je veľmi mladá,
modrinky si tajne zbiera,
robí ich jej dáke zviera?

Novinkami život plní,
v lete sa zas zvykne slniť,
rany kruté ničí smiechom,
ten je každodenným liekom.

Úchylaci po nej túžia,
keď sa sama túla nocou,
vôkol nej jak diví krúžia,
ochránim ju vyššou mocou.

Poskytnem jej ruku svoju,
neublížim svojou silou,
nepoddá sa nepokoju,
keď sa stane mojou milou.

Ostaneme navždy spolu,
naše duše splynú v jednu,
prekonáme každú smolu,
cez leto a taky v lednu.

Láska občas býva krutá,
rozdá dve-tri rany pod pás,
ruky ťažia mocné putá,
aj tak navždy ostane v nás.

Bude bolieť, bude páliť,
občas sa ti bude máliť,
choď však za ňou, za jej hlasom,
nech sa stane ti kompasom.

Neroň slzy, nebuď smutná,
pre nešťastnú lásku svoju,
smrtka tvoj bôľ neochutná,
počúvni ty radu moju.

Čas je mocným liečiteľom,
vylieči aj rany tvoje,
prejde dušou, prejde telom,
zmiznú všetky nepokoje.

Pomôže ti, pevne verím,
tak, ako už mnohým predtým,
pohladí ťa, sťa by perím,
keď je zle, tak vždy veď sa tým.

Nevzdávaj sa, bojuj ďalej,
uvidíš, to stojí za to,
napriek šanci veľmi malej,
budeš raz mať svoje zlato.

Kráska moja, dieťa slnka,
usmievaj sa na tento svet,
úsmev tvoj jak z mora vlnka,
pod slnkom už krajšieho niet.

Dopraj nám ho, zas a znova,
nádej svoju nepochovaj,
príde láska, možno nová,
smútok, ten už navždy schovaj.

Bude lepšie, príde ten čas,
s milým svojim stretneš sa zas,
ostanete navždy spolu,
prekonáte každú smolu.

Vydrž už len malú chvíľu,
pokým príde nádej nová,
kľudne s ňou zabehneš míľu,
rozkvitneš jak ruža znova.

Ďakujem ti náš Stvoriteľ,
chcem byť s Tebou večný priateľ,
ty's život si nám podaroval,
potom si sa kdesi schoval.

Milujem Ťa milý Bože,
nechcem s Tebou byť na nože.
Moja vôľa snáď pomôže,
vôľa Tvoja stať sa môže.

Ďakujem Ti Duchu Svätý,
že duch môj nebude viac vymletý,
Aj keď diabol vždy pokúša,
snáď ostane čistá moja duša.

Zdravím Teba, pane Vesmír,
nech je všade na Zemi mír.
Prosíme o pitnú vodu,
prosíme o plodnú pôdu,
nech dýchame len čistý vzduch
a pomáha nám Svätý Duch.

By dostatku sme jedla mali,
i vody nikdy nestrádali,
by cez deň kľudne pracovali,
a v noci kľudný spánok mali.
Nech slniečko dá silu tvoru
a dáždik v noci kropí flóru.

Ahoj aj ty babka+dedko,
ďakujem Vám za úplne všetko.
Viem, že všetko by ste dali,
rozumu, srdca nech sa nám nemáli.

Zdravím Teba milá Matka,
ani v nebi predomnou nezavri vrátka.
Ďakujem Ti milý Otec,
za kopec Tvojej roboty strapec.

Zdravím Vás, sestry, bratia,
budeme tu spolu až do vínobratia.
Priateľme sa, buďme družní,
tak staneme sa tužní.

Ženuška, Ty Láska moja,
pred Bohom si sa stala moja,
sľúbil som Ti večnú lásku,
našiel som už svoju krásku.

Vy Detičky moje krásne,
pre Vás skladám tieto básne,
mám Vás všetkých veľmi rád,
navždy chcem byť kamarád.

Priatelia, my sme si blízki,
či ste veľkí a či nízki.
Ste tu pre mňa, ja tu pre Vás,
ani na hlave bych Vám neskrivil vlas.

Tých čo neznám, čo ste z ľudu,
aj Vám zo srdca prajem veľa kľudu.
Bo zub za zub a staré zvyky,
snáď vymenia raz krásne lásky dotyky.

Prosíme Ťa Bože o to,
nech zlo-duchovia kašlú na to.
Ak pomoc budú potrebovať,
nás vždycky môžu kontaktovať.
My skúsime pomôcť im,
nech z pľúc vydýchnu čierny dym.

Tak či tak,
nech každému sa len to splní,
čo srdce jeho, rozum plní.
a vďaka Bohu, sa to tu s nami točí ako na kolotoči.

- - -

Prečo človek hľadá raj?
a stavia dáke vzdušne zámky?
Nech dá si radšej sladký čaj,
a nájde krásu čistej lásky.

A koľko lásky treba na to,
by spoznal navždy v kráse zlato?
V kráse, ktorá vôkol nás,
zmyslom núka kopec krás.

Kto raj chce, nájde aj na Zemi,
kto snaží sa žiť ako Človek,
ten pribytok už má aj v Nebi,
a začne tým svoj zlatý vek.

Muži, ženy, slová, skutky,
krajšie než tie nezábudky,
keď spolu budú ruka v ruke,
viac nepodľahnú žiadnej muke.

Nech muž si z lásky nájde ženu,
nech žena lásku cíti k nemu,
nech žijú spolu, jedno telo,
nech kráčajú vpred vždy len smelo,
nech nič pred sebou nezataja,
to priama cesta je do raja.

Nech nehľadajú žiadne hádky,
a starajú sa o svoje dietky,
im správnu cestu ukazujú,
ich myseľ oslobodzujú.

Nech rodičia ich chránia telom,
pred akýmkoľvek nepriateľom,
nech chránia ich pred nebezpečím,
a učia ich aj cudzie reči.

Otče náš, ktorý si prišiel medzi nás,
posvätené už bolo meno Tvoje,
prišlo už kráľovstvo Tvoje,
stala sa už vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi,
Chlieb náš každodenný jeme dnes,
a odpustené boli naše viny,
lebo i my sme odpustili svojim vinníkom,
neuvádzame sa do pokušenia,
a zbavili sme sa zlého...

Celú nôcku sa mi sníva,
s láskou mojou virtuálnou,
predo mnou sa stále skrýva,
na skrývačku hrávam sa s ňou.

V sníčkove je veľa skrýší,
v ktorých sa je možné schovať,
hľadanie sa neutíši,
kým nebudem môcť ju objať.

Nech sa stane realitou,
túžim len po tomto cieli,
aj keď bude pod ulitou,
sníčok môj je celý biely.

Opantala si ma krásou,
len ty môžeš byť mi spásou,
úsmev tvoj chcem razom spoznať,
rúčku tvoju k mojej dostať.

Od chvíle, čo spoznal som ťa,
celý svet krajší zdá sa mi,
okamih keď objímem ťa,
a budeme niekde sami.

Môžeš si ma predstavovať,
tak ako ja teba,
lásku našu vždy pestovať,
ako hviezdu, čo doniesol som ti z neba.

Príď, že ku mne buďme spolu,
prekonajme každú smolu,
Vždy tu chcem byť len pre teba,
odoláme trablom, keď to bude treba.

Tvár tvoju nepoznám,
no srdce tvoje blízke je mi,
tak sa so mnou konečne zoznám,
nech nikdy viac nepovieš zima je mi ;)

Možno hráš sa na tvrďasa,
a ukryté je vnútro tvoje,
pošleme diabla do frasa,
to osud náš je zlatko moje.

Keď stretneme sa napokon,
tak spoznáš vo mne svoju lásku,
všetky strasti dáme bokom,
ja budem mať raz svoju krásku.

Ustatý som, nemám síl,
spal by som a čaju pil,
vonku krásne slnko svieti,
pozdravuje svoje deti.

Deti slnka, plody zemské,
mužov a tiež všetky ženské,
všetci sú to deti Boha,
vraví mi to ľavá noha.

Kiež by na čas zastali,
oddychu sa oddali,
vzhliadli hore k nebu,
predniesli mu svoju nehu.

Svoju krásu, pokoj v duši,
vystavili na obdiv,
nerobia to, prečo netuším,
div sa preto, človek div.

Krásny sen ja teraz snívam,
mreže však tu stále vnímam,
splniť sa ho nedarí,
snáď ho niekto nezmarí.

Energia zo mňa srší,
horia mi už obe uši,
tvár rozpálená do červena,
v mojom živote objavila sa žena.

Žena je to veľmi súca,
tvár moja je horúca,
a dlaň by chcela ju hladkať,
skôr ako zas pôjde papkať.

Nech len papká, rastie k svetu,
urobíme tu osvetu,
o tom, čo je múdrosť, láska,
snáď odpadne vám tá maska.

Maska, ktorá všetko skrýva,
pre to všetko, svet tak kríva,
lebo každý tají, čo má,
chýba mi tu pravda holá.

Ukážte už navždy svetu,
čo sa vo vás skrýva kdesi,
a ukončia sa všetky presy,
potom spravím omeletu.

Labutienky na jazierku plávali,
keď tu zrazu došli k brehu šakaly,
slinky sa im na labute zbiehali,
pozor dajte! aby vás nespapali.

Šakaly si robia chúťky,
dali by si tej pochúťky,
dva stehienka na smotane,
skočili dosť nečakane.

Labutienky vzlietli k nebu,
šakalom sa vysmiali,
skrývajú si svoju nehu,
zúbky sklapli šakali.

Šakaly však striehnu stále,
čakajú na moment vhodný,
labutienky mali na mále,
mohol z nich byť obed hodný.

Labutienka ťažko húta,
rozmýšľa vždy o tom, kto je,
aj keď krídla ťažia putá,
vždy sa rada zasmeje.

Prednosť dáva chutnej rybke,
nepodľahne vtáčej chrípke,
krídelká si rozprestrie,
pierka z nich si vytrasie.

Na obed si varí džadky,
je to pokrm veľmi sladký,
taký čo je veľmi chutný,
nie som už viac veru smutný.

Mám veľmi rád labutienky,
sú to tvory vznešené,
podľa z novín novej zmienky,
ustlali si na šeňe.

V mäkkom šeňe myši, lienky,
kreslia jej tam krásne sníčky,
pošleme jej aj pesníčky,
nech má krajšie myšlienky.

Labutienky z tatry zleteli,
tiahnú na podolia,
ej zunovala sa im domovina,
a tak tiahnú do pomoria.

...robíš rozhodnutia, ktoré menia tvoj i iné osudy. Zavše bez ohľadu na to, ako by si to sám chcel. Niekedy takým zákerným spôsobom, že to až bolí. Povieš jedno jediné slovo a to posunie tvoj život smerom, ktorým si nikdy nechcel ísť. Jediný krát sa nadýchneš a opodiaľ niekto vydýchne naposledy. Vyskočíš do vzduchu sťa krásna mladá laň a tisíc iných osudov sa musí skláňať k zemi. Vykríkneš a milión duší musí byť ticho. Nemáš ani najmenšiu predstavu kam ťa dovedie tvoja cesta. Či prekrížiš niekomu tú jeho. Len sa tak potácaš z miesta na miesto a čas uteká až tam kdesi do nenávratna...

...valí sa ten neúprosný čas, ktorý nemá zľutovanie nad nerozhodnutými. Rozum myslí, telo koná, srdce bolí. Robíš čo musíš, chceš čo nemáš, čo máš to si nevážiš, čo si vážiš to tebou opovrhuje. Je to nekonečný začarovaný kruh pocitov, túžob, vášní, bolestí a pár svetlých okamihov, ktoré načas potešia tvoju dušu v tomto smutnom sebeckom svete, ktorý zdá sa ovláda mamona. To je život. V hlboko depresívnom rozpoložení rozmýšľaš o tom, či existuje na svete niečo, čo by ťa dokázalo potešiť, čo by naplnilo tvoj život. Keď na to dôjdeš, nastane sekundárny ale omnoho väčší problém - ako to dosiahnúť? A tak sa pachtíš za tým nádherným vysnívaným cieľom...

...že si ho konečne našiel a tešíš sa ako malé dieťa, zrazu sa rozplynie. Len tak. Bez upozornenia, či prípravy. Tvoja životná energia a sila sa zmieša s prázdnotou, ktorá ostala po krásnom sne. Ty máš pocit že padáš a nikdy nedopadneš. Je to neznesiteľný pocit. Najradšej by si to už celé ukončil. No nedá sa. Zachytíš sa nejakého záchytného bodu a škriabeš sa naspäť na vrchol. Vrchol iný, lepší no drsnejší a zákernejší na dosiahnutie. Teraz už vieš, že takáto horolezecká túra sa môže skončiť veľmi zle. No lezieš aj napriek tomu. Nevzdávaš sa, máš už predsa nejaké skúsenosti. Skaly však bývajú zradné. Málokomu sa podarí dostať až hore...

...sa trápiť nad tým, čo sa zmeniť nedá? Prečo sa trápiť nad tým, čo sa vyrieši aj samo? Nemá to zmysel. Nevládzem už ďalej. Som, teda myslím a myslím, že už nie som. Nie som už tým šťastným a bezstarostným človekom len preto, že som bol milovaný a miloval až na smrť. Tá kostlivá zubatá príšera nechce prísť, no ty jej nepôjdeš naproti. V hĺbke duše drieme nádej, že nájdeš raz horu, na ktorú sa ti podarí s odretými ušami vyškriabať a tam zotrváš až do doby, kým sa na prach neobrátiš a splynieš s nekonečným éterom už naveky šťastný...