Žumpa

Štefan Harabín - Súdnosť str.99, 100. úryvok

V roku 2010 nastúpila na ministerstvo pani Žitňanská. Jedno z jej nariadení zrušilo prácu väzňov. Ako predsedu Najvyššieho súdu ma pozvali na poradu sudcov Bratislavského kraja, na ktorej ministerka predložila požiadavku na postupné znižovanie platov sudcov pre príslušný rok. Dôvod, ktorý ministerka predostrela, bol, že nie sú peniaze.

Pozeral som sa po sudcoch. Všetci sedeli ako zakríknutí malí chlapci a nikto z nich nemal odvahu povedať čo i len slovo protestu.
Ministerka Žitňanská cinkala lyžičkou o steny kávovej šálky ako ju miešala. „No, keď z pléna nie sú žiadne otázky, mohli by sme skončiť."

Zdvihol som ruku.

„Pani ministerka, ja mám otázku."

„No prosím, pán predseda."

Ministerka viditeľne znervóznela a miešanie kávy sa stalo intenzívnejším.
„Ja viem, že peňazí je dosť, len sa nesmie kradnúť."

„Ako to myslíte?"

„Zrušili ste prácu väzňov a opätovne ste zaviedli súkromné upratovacie firmy. My sme len na upratovaní budovy Najvyššieho súdu dokázali ušetriť tri milióny korún.

Moja otázka znie : prečo ste to urobili ?"

Kávová lyžička z rúk ministerky Žitňanskej vypadla.

„Keď neviete odpovedať, pani ministerka, dovolím si to ja. Predsa väzni neplatia PROVÍZIE !"

Pani Žitňanská bez toho, aby sa zmohla na jediné slovo alebo komentár, odišla...