Žumpa

Nadzmysel je počiatok a cieľ. Je to most prechodu a naplnenia.
Ostatní bohovia zomreli na svoju dočasnosť, ale nadzmysel neumiera, mení sa v zmysel a potom v protizmysel, a z plameňa a krvi ich zrážky sa nanovo, omladený, pozdvihuje ako nadzmysel.
Boží obraz má svoj tieň. Nadzmysel je skutočný a vrhá tieň. Veď čo by mohlo byť skutočné a telesné, a pritom nemať tieň?
Tieň je nezmysel. Nemá silu a sám od seba vôbec neexistuje. Ale nezmysel je nerozlučný a nesmrteľný brat nadzmyslu.
Ľudia rastú rovnako ako rastliny. Jední vo svetle a iní v tieni. Je mnoho tých, ktorí potrebujú tieň, nie svetlo.
Boží obraz vrhá tieň, ktorý je práve tak veľký ako on sám.
Nadzmysel je veľký aj malý. Je šíry ako priestor hviezdnatého neba a nepatrný ako bunka živého tela.

Duch tejto doby by snáď uznal veľkosť a šírku nadzmyslu, ale nechcel uznať jeho malosť. Duch hlbiny však túto pýchu zlomil a ja som musel malosť prehltnúť ako liek nesmrteľnosti.

Duch hlbiny vzal môj rozum a všetky moje znalosti a dal ich do služieb čohosi nevysvetliteľného a protizmyslového. Ulúpil mi reč a písmo pre čokoľvek, čo by neslúžilo jedinej veci: splynutie zmyslu s protizmyslom, čím vzniká nadzmysel.

Avšak nadzmysel je dráha, cesta a most k tomu, kto prichádza. A to je prichádzajúci boh. Nie je to prichádzajúci boh sám, je to jeho obraz, ktorý sa zjavuje v nadzmysle. Boh je obraz a tí, ktorí ho vyzývajú, musia ho vyzývať v obraze nadzmyslu. Nadzmysel nie je zmysel ani protizmysel, je to obraz a sila v jednom, nádhera a sila zároveň.

C.G.Jung
Červená kniha