Pevný bod vo vesmíre

hľadám ťa...

v1.07 16.06.2018 19:31

Dlho som uvažoval nad tým čo by SOM mohol dať tomuto svetu... Študoval SOM a skúmal, pozoroval SOM a hľadal svoj osobný zmysel života... Až nakoniec SOM na to došiel... Chcem Vám ponúknuť moju filozofiu... Chcem Vám ponúknuť pevný bod vo vesmíre... Lebo vraj ak máte pevný bod vo vesmíre tak pohnete i zemeguľou... Toto je pre všetkých tých, ktorí chcú byť zmenou, ktorú chcú vidieť vo svojom živote...

Však kde nájsť ten pevný bod? Všetko okolo mňa je v pohybe, všetko sa mení, všetko sa vyvíja. Taký je život... Život je zmena... Tak kde je ten pevný bod? Hľadal som ho všade možne... Hľadal som ho v pravdách... Hľadal som ho v knihách... Hľadal som ho v princípoch ale nič nebolo dostatočne stále aby SOM sa s tým uspokojil... Až raz si tak zatvorím oči a zameriam sa na SEBA... A tam som ho našiel... Ten pevný bod je vo MNE...Tým bodom SOM JA... Moje JA ma definuje... Hovorí o tom aké sú moje túžby, čo chcem a čo nechcem... Hovoria o tom aký SOM a teda čo práve tu a teraz SOM... A aj keď sa JA v čase mení, tak stále ho mám. Stále je pri MNE a nikdy MA neopustilo. Moja cesta, ktorá kedysi dávno započala ma doviedla až k súčasnému JA, ktoré vníma svet naokolo, spoznáva ho a tak trochu ho aj pretvára...

Teória relativity hovorí, že množstvo vecí závisí od pozorovateľa a preto sa veci zdajú byť relatívne... Čo pre jedného malé, to pre iného veľké... Dlho som sa nevedel vysporiadať s množstvom pohľadov a právd o svete, ktoré prichádzali z rôznych zdrojov a mnohokrát si vyslovene protirečili... Ktorému pohľadu dať prednosť a na čom stavať? Vytváralo to v mojom svete chaos... A preto som sa vyprdol na tieto pohľady... Stanovil som jediný správny... Ten môj... Podľa teórie relativity je možné zadefinovať vzťažnú sústavu a bod NULA, ktorá je stredom tejto sústavy. A JA som bod NULA mojej vzťažnej sústavy položil do môjho JA. JA SOM pozorovateľom všetkého čo sa okolo MŇA deje... JA SOM prijímateľom informácií, ktoré sa okolo mňa obšmietnu a JA generujem všetko čo zo MŇA vychádza... Moje JA je stredobodom všetkého mnou poznaného... Ak niekam chcem ísť tak musím moje JA pohnúť na dané miesto pomocou tela ktoré mám k dispozícii. Už nie JA chodím po zemi, ale zem mi uteká pod nohami, lebo JA SOM stredom vesmíru... A vždy a všade je to moje JA, ktoré mám stále so sebou. Nie je to nik a nič iné. Aj keď zavriem oči tak moje JA tam stále je. Všetko naokolo zmizne ale moje JA tam ostane. Môžem sa sám so sebou aj porozprávať a často to robím. Kladiem si otázky a hľadám na ne odpovede...

Uvedomujem si sám SEBA, teda SOM... Vnímam svoje JA, vnímam sám SEBA keď uvažujem, keď myslím, cítim, vnímam. Pokúšal SOM sa to spochybniť ale nepodarilo sa mi to... Nemôžem neexistovať, ak si uvedomujem sám SEBA... Nemôžem nebyť keď zo mňa vyšli tieto slová a viem ich po SEBE prečítať... Nebol to niekto iný ale bol SOM to JA... V tomto svete plnom neistoty, ktorý volám bludisko (lebo sa tu jeden stretne s množstvom bludov) SOM hľadal pevný bod o ktorý by SOM sa mohol oprieť. Ľudia vraveli: ver v Boha, ale kto alebo čo je ten Boh? JA ho nepoznám... Ale JA potrebujem pevné základy na ktorých by som mohol stavať svoj život... Nechcem byť ako halúzka v mori, s ktorou si pohrávajú vlnky... Nechcem byť ako semiačko topoľa, ktoré unáša vietor sem a tam, čakajúc na to že nájdem niekde pevnú pôdu pod nohami v ktorej by som mohol zakoreniť... Práve naopak... Chcem istotu, stabilitu a rovnováhu... Chcem odolať aj prípadnej búrke a postaviť si svoj domček na pevnej skale tak aby obstál aj pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi... A moje JA sa stalo takýmto nespochybniteľným základom môjho života... Moje JA je pevným bodom vo vesmíre...

Všetko čo poznám, vnímam svojimi očami, sluchom, hmatom, jedným slovom zmyslami... Všetko na čom staviam sú moje skúsenosti, ktoré SOM pobral životom... Neviem odkiaľ som prišiel a neviem kam kráčam... Neviem odkiaľ sa tu vzal môj život... Neviem čo je dobré a čo zlé... Nepamätám si začiatok a nevidím na koniec... Neviem či existujú aj iné svety a neviem čo a či je po smrti. Ani len to neviem či tento svet, ktorý práve obývam je skutočný alebo len nejaká ilúzia... Neviem vlastne nič... Okrem jediného... Že JA práve teraz SOM... Možno raz už nebudem… Ale to momentálne nie je podstatné… Lebo ak nebudem tak sa nebudem môcť spýtať samého SEBA či existujem… Nebudem si sám SEBA uvedomovať a nebudem SA vnímať… Je podstatné, že tento stav práve tu a teraz nie je… Lebo zatiaľ si sám SEBA uvedomujem…

Však som tu a teraz na tomto mieste... Toto je ten okamih a toto je to miesto, ktoré nazývame vesmír... Môj domov... Počujem ho, vidím ho, cítim ho... Dotýkam sa ho... A vnímam svoje telo cez prsty, ktoré ťukajú do klávesnice tieto slová... Dotýkam sa klávesnice a pri tom vzniká niečo zmysluplné, niečo čo má hlavu a pätu... Nie len nejaká spleť náhodných písmenok ale ucelený text = informácia...

Neviem odkiaľ sa moje JA nabralo. Nepamätám si začiatok. Ale je tu. Tak sa s tým skúste nejako vyrovnať. Aj ja som si dlho na SEBA zvykal. Aj JA som dlho bojoval s tým aby som prijal SEBA takého aký SOM. I JA som hľadal vzácnu perlu, ktorú by stálo za to kúpiť. I JA som túžil po mieri a pokoji v tomto rušnom svete, ktorý voláme vesmír... Až nakoniec SOM ju našiel... Odhodil SOM od SEBA všetko čo mi nepatrilo... Čo nevychádzalo zo MŇA... Všetky definície, poučky, pravidlá... Všetok ten balast, ktorý som na SEBA nalepil cestou životom... Neostalo už nič len čisté a nefalšované JA... JA ktoré možno definovať tým čo chcem a tým čo nechcem... Tak jednoduché to je... To aký ste je definované tým čo chcete a tým čo nechcete...

Aký vlastne SOM? Väčšinou tresnem prvú vec čo ma napadne bez ohľadu na prípadné následky... SOM hĺbavý a strašne často rozmýšľam... Málokedy sa hnevám... A milujem... Milujem každý jeden drobný detail tohto života... Aj keď občas hovorím, že sa mi nechce žiť, je to len preto že som zatiaľ nenašiel človeka, ktorý by život vnímal podobne ako JA... Túžim po tom stretnúť aspoň jedného, ktorý by chcel pokračovať so MNOU za cieľmi, ktoré sú v nedohľadne... Niekoho s kým by som mohol do noci filozofovať nad nesmrteľnosťou chrobáka... Alebo len tak byť a užívať si prítomný okamih... Kde si? Existuješ vôbec? SOM tu úplne sám? Tak sa ozvi ak SI... Nech budeme DVAJA...