Lipka diskusné fórum

<h1>Program *****</h1>

O čom sú hlasy a slová? No predsa o *****ovi. Majú tendenciu ho považovať za *****a, pohlavný orgán. Ovládajú ho a riadia. Všetko čo sa týka okolo *****a, tak taká je aj osobnosť človeka ako ***** pohlavný orgán. Ide to cež kožku ako pocit, cez gule ako mozog, cež telíčko a žalud ako telo a hlava.

Takto rozmýšlajú hlasy a slová. Nič iné okrem tohoto ich (ne)zaujíma. (Po)sudzujú a (od)sudzujú *****a. Vmíšlajú mu debilného *****a, panica. Hlasy a slová t.j nálepkovanie a škatuľkovanie, súdenie a obviňovanie, čítanie a posudzovanie, klamanie a ohováranie, preklínanie a zaklínanie, rozkzovanie prikazovanie, zosmiešňovanie a strápňovanie, dyklovanie a pendlovanie, ovládanie a riadenie, vedenie a manažovanie, prežívanie a predýchavanie *****a.

***** vyhľadá ženskú spoločnosť a ***e ju. ***e!, ***e!, ***e! Na (ne)jakú tú dobu nieje považovaný za debilného *****a a ani (ne)počuje hlasy a slová. Ale po (ne)jakej tej dobe sa hlasy a slová znovu objavia a ***** si stále myslí, že je ***** ako osobnosť. A tak znovu vyhľadá žesnkú spoločnosť. A takto sa to sype furt kolom dookola v programe *****.

***** si založí rodinu a má deti. Na (ne)jakú tú dobu opäť zmiznú hlasy a slová, Ale po (ne)jakej dobe sa opať ozvú. ***** je zase debilným *****om. *****om ako osobnosť. Prečo? Lebo nieje (seba)uvedomujúci. (Ne)ustále si o sebe myslí, že je ***** ako osobnosť, osobnosť ako pohlavný orgán. A takto sa ***** vlečie životom až kým (ne)dosiahne dôchodkového veku.

Tam ***** je stále debilným *****om, pretože (ne)má v sebe ani štipku úcty. Stalé sa pokladá za *****, pohlavný orgán. A hlasy a slová spolu s ním takto putujú jeho celým životom. Je to program *****. *****ová myseľ nieje na nič zameraná len na ***** ako osobnosť, na osobnosť ako pohlavný orgán.

Program ***** je tak ovládanie a riadenie *****a, blázna, kde ho ovládajú, a riadia myšlienky. Kým si ***** (ne)uvedomí, že je ovládaní a riadení vlastnou myslou, bude navždy *****om, debilným *****om.

odkaz

Ahoj
Jelikož máme obmedzenia a sa tak (ne)stretávame, narastá aj taká akási psychiatria, či psychóza. Celé dni sme doma a sme tak povediac v myšlienkach. Dnes Som si urobil zápis do denníka psychiatrie a uvedomil Som si, že to čo vidím, počujem a prežívam, sú následky chýbajúceho kontaktu s ľudmi. Ešteže chodím na 45min. prechádzky, ktoré dopomôžu všetky (ne)čisté myšlienky prečistiť.

Jelikož sa zdržiavam po vačšine času vo svojej izbe "kráľovstve (ne)beskom, svätiny, brlohu", tak na mňa aj dolieha táto nečistá psychika. Svet naokolo sa mi javí ako čierny. Ako skreslená iluzórná realita (ne)totožná s mojou skutočnou realitou.

Vidím, počujem a prežívam svet naokolo ako čiernych čarodejníkov, čiernych Bohov, ktorý majú tendenciu byť za duchovného bojovníka v očistci, alebo obeťou a otrokom v (pod)svetí a pekle. Nikde nevidím, (ne)počujem a (ne)cítim, či (ne)pociťujem bieleho čarodejníka, bieleho Boha.

Psychika "myslenie" sa mi javí tak ako čierne a (ne)čisté. V denníku Som si uvedomil, že ľudia, ktorých poznám, sú v skutočnosti iní, takí akých poznám a nie zamaskovaní čiernym duchom, dušou, bytosťou, ktorá má tendenciu (ne)ustále myslieť. (Ne)vie byť po tichu. Všetky tieto psychické činnosti beriem ako skreslenú iluzórnu realitu (ne)totožnú s mojou skutočnou realitou.

Prečo je tomu tak? Už ako Som hore uviedol, chýba sociálny kontakt. Ak sme doma zavretý na (ne)jakú dobu, odizolovaný od celého sveta, tak psychika má tendenciu sa zafarbovať na čierno, byť (ne)čistá, čoho následkom sú tieto skreslené iluzórné veci.

Želám vám a prajem vám veľa pohody a trpezlivosti doma a v práci. S pozdravom:

Dušan.

odkaz