Lipka diskusné fórum

Kedysi dávno som čítal sci-fi literatúru. V jednej poviedke chcel robot získať to, čo mali len ľudia, z jeho pohľadu, a to smrť. Túžil zomrieť. Chcel sa stať dokonalým človekom. Bol takmer ako človek, myslel, cítil, mal pocity, túžby, emócie, bolesť a plač. Ale nemohol zomrieť. Tak veľmi túžil po tejto ľudskej vlastnosti. Poznámka: Poviedka sa nezaoberala inými životmi, inými živočíchmi. Išlo len o vzťah človek – smrť a robot. Samozrejme, poviedka končí dobre, robotovi sa podarilo skutočne zomrieť. Sila tej poviedky spočíva v tom opise, ako robot umiera.

Predstav si, že si spravil dokonalú simuláciu svojej reality 😉

Teda pod pojmom dokonalá sa myslí vrámci možností, ktoré ti ponúkli výpočtové prostriedky, ktoré si mal k dispozícii 😉

Účelom, tejto simulácie bolo stvoriť umelú inteligenciu 😉

Teda tebe podobný "stroj" 😉

Rozhodol si sa pre takéto riešenie, kvôli obavám či sa umelá inteligencia nezvrhne 😉

Však ako by si určil výstupné podmienky? 😉

Kedy bude umelá inteligencia dostatočne vyvinutá aby nezlikvidovala teba, jej tvorcu? 😉

Pustil by si niekedy vôbec takúto inteligenciu do svojej reality? 😉