Prvý krát Som umrel, prebudil sa a povstal z mŕtvych na vojne.
Druhý krát v rodičovskom byte.
A tretí krát v novom útočisku.
Chcem tým povedať, že človek pred spánkom, (od)počinkom umiera, teda umiera jeho vlastná myseľ, eGo, vedomie a emočné telo bolesti. Počas spánku myseľ, vedomie a emočné telo bolesti (ne)Existujú. Je len vnímanie, (ne)myseľ, (ne)vedomie a jemné krehké energetické telo. Toto celé je (pod)vedomie.
Komunikácia s podvedomou mysľou v spánku prebieha iba za pomoci obrazov a symbolov. Čiže spánok je tak (pod)vedomá myseľ. Počas prebúdzania a povstania z mŕtvych sme čisté a číre Bytie.
Škoda len, že počas dňa myseľ, eGo, vedomie, emočné telo bolesti naberá na vedomí a tak povediac prítomný okamih, Bytie... zahaľuje prachom. Preto je veľmi dôležité si tejto činnosti, skutku mysle... byť uvedomujúci. Byť vneustálom strehu, byť bdelý, prítomný... pozorovateľ..
Neustále byť v (ne)istote, čo znamená objavovať nové a (ne)známe. (Ne)istota je tak merateľný čas, prítomnosť, prítomný okamih, tu a teraz!!! Mať radosť z (ne)bezpečného života. Merateľný čas, to jest merané a uskutočniteľné ciele, plány...
Istota je tak psychologický čas, minulosť a budúcnosť v ktorej myseľ...sa (ne)ústále vŕta, fantazíruje... Istota je tak bezbečný život, ktorý sa točí kolom dookola. Istota je tak staré a známe.
Radšej budem žiť v (ne)istote, kde mám nové a neznáme možnosti, mať radosť z (ne)bezpečného života, byť merateľný napriek tomu, aby sa mi život každým prebudeným dňom opakoval.
O sumu až tak nejde ako o gesto