Denník ateistu

Málokto sa im venuje, lebo majú strach rozumne rozmýšľať. Myslieť, znamená cítiť bolesť. Ako pri športe. Spočiatku beháš, a nohy, telo, všetky svaly ťa bolia. Ale časom, ako trénuješ, si telo zvykne, a potom sa ti už žiada behať. A tak je to aj s myslením. Čím viac trénuješ mozog, tým sa ti viac žiada poznať pravdy. Ale z toho majú nábožní strach, veď veriť je také jednoduché, primitívne, ľahké. Stačí si povedať: Verím v boha, a basta fígle. Na vieru rozum nepotrebuješ. Taký Luther mal dokonca z rozumu strach.

Rozum je najväčší nepriateľ viery. Každý, kto len chce byť kresťanom, musí svoje oči odtrhnúť od svojho rozumu.

Témam o humanizme sa málokto venuje, a takých tém je ako šafranu.

Lebo ateizmus môže ľudskú prázdnotu "naplniť" iba ešte väčšou prázdnotou. A o také niečo má málo kto záujem.

Božský Boch sa vyjadruje k jednej stránke, na ktorej sa prezentuje bigotný fanatik.

Denník ateistu:

link