Lipka diskusné fórum

Keď známy spisovateľ napíše dobrú knihu, nestane sa hneď všeobecne známou. -V dnešnej dobe kníhtlače, masmédii a počítačov sa informácie šíria rýchlo. Kedysi však pomaly. -Keď Matúš, Marek a Lukáš napísali svoje evanjéliá, trvalo to nejakú dobu, než sa medzi kresťanmi rozšírili. Vďaka heréziám tej doby ku tomu treba ešte pripočítať čas, za ktorý bolo dielo rozpoznané ako pravé. -Takto nám naskočí hneď aj 20, 30 či 50 rokov po napísaní. (do vzdialenejších krajov aj 100 rokov) -Až po uplynutí tejto doby sa dá predpokladať, že najdeme nejaké zmienky či rukopisy. -Je malá pravdepodobnosť, že natrafíme na originály Matúša či Lukáša, ktoré osobne napísali. -Prvých opisov bolo tiež dosť málo, a boli hodne používané k predčítaniu v zhromaždeniach (čiže pomerne opotrebovávané). -Samozrejme, že knihy historikov, filozofov a literárnych tvorcov Rímskej ríše sa rýchlo stávali známymi. -Niet divu, keď boli štátom uznávaní. Mnohí žili prijamo na "cisárskom dvore". Kresťanstvo bolo však v opovrhnutí. -Keď sa rozšíril počet kresťanov, rozšíril sa aj počet opisov a povedomie o nich. -Všetkým stačila osobná prítomnosť apoštolov a ich ústne podanie. -NAČO POTREBOVAŤ SPISY KEĎ ZATIAĽ APOŠTOLOVIA ŽILI? -Listy a súpisy histórie tvorili len okrajovú záležitosť - "na povzbudenie". -Ale aj tak si môžeme všimnúť, že listy apoštola Pavla si získavali čoraz väčšiu obľubu - ako o tom hovorí jeho súčasník Peter vo svojom druhom liste, keď píše: "Zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spasenie, ako vám písal aj náš milovaný brat Pavel podľa múdrosti jemu danej. O tomto hovoril vo všetkých svojich listoch, v ktorých niektorým veciam ťažko rozumieť. A neučení a neutvrdení ľudia ich, práve tak ako aj ostatné Písma, prekrúcajú na vlastnú skazu." (2 Pet.3,15-16)

Mnohí predstavitelia kritickej teológie majú sklon považovať kánon za dejinnú danosť náhodného charakteru, ktorá nemá dogmaticky žiadny rozhodujúci význam. Historické náhodnosti však pri vzniku kánonu nehrali skoro žiadnu rolu. Za náhodné môžeme považovať cirkevno-úradné rozhodnutia čí cirkevno-politické motívy, podporu istých cirkevných zoskupení určitému spisu, vplyv významných teológov na ohraničenie kánonu a použitie spisu nejakou skupinou alebo proti nejakej skupine. -Mnohé spisy sa presadili i proti nepriaznivým okolnostiam. -Kánon zostal po vytvorení nezmenený aj v búrlivých dobách! -Historické náhodnosti naň nemali vplyv. -Ako hlavné kritérium uznania spisu za kanonický, je v prvých štyroch storočiach udávaná jeho "apoštolicita". Apoštolský pôvod spisu bol silným argumentom pre prijatie. -Ďaľším bol aj vysoký vek spisu z apoštolskej doby. K apoštolicite patril tiež súhlas s apoštolským učením a jednota s "Písmom" tj. zo spismi už do Písma prijatými. Od apoštolského spisu sa očakávalo, že bude zrozumiteľný a bude duchovne vzdelávať. Vedľa apoštolicity bola dôležitým kritériom univerzalita - tj. uznanie spisu veľkým počtom zborov. To je ďaľši dôvod, prečo prvé zmienky o evanjéliách a listoch apoštolov nachádzame s miernym časovým oneskorením. Je malá pravdepodobnosť, že najdeme originálny rukopis toho ktorého listu. -Konečným zdôvodnením normatívnosti biblických spisov je duchovná autorita Pána cirkvi - Ježiša Krista. Cirkev vo viere rozpoznáva, že sa tu stretáva s panstvom Ježiša Krista, ktorá sa v nich presadzuje ako základná norma. Takéto kritérium nemohlo viesť k postranným úmyslom výberu spisov. Kánonické spisy sú rozpoznané najprv "zdola" pri obyčajných veriacich a až POTOM pozvoľna od 2. polovice 4. storočia boli "zhora" úradne legitimované!!!


Kánon v prvej polovici 2. storočia.


Spochybňovači biblie hovoria:
"John Remsburg v knihe "The Book Your Church Doesnt Want You To read" píše: "Skorí kresťanskí otcovia vôbec nepoznali štyri evanjéliá. Najznámejší z prvých otcov Justín mučeník písal asi v polovici 2. storočia. Jeho spisy ako dôkaz božskosti Kristovej by si nepochybne vyžadovali, aby používal tieto evanjéliá, keby v tom čase už boli existovali... Ale on udáva viac než 300 citátov z kníh Starého zákona a takmer sto z apokryfických kníh Nového zákona, ale ani jeden zo štyroch evanjelii. Mená evanjelistov: Matúša, Marka, Lukáša a Jána nikde nespomína a nevyskytujú sa absolútne nikde v jeho písomnostiach". "
-Koniec.

Z tohoto teda usudzujú, že 4 evanjéliá ešte vtedy neexistovali a boli vymyslené neskôr. -Aké jednostranné! -Milí čitateľ, chceš žiť v klamstve, ktoré ti skeptici ponúkajú? Oni radi veria takýmto veciam, aby si sami pre seba dokázali, že Boh neexistuje a mohli žiť v hriechoch ako: smilstvo, cudzoložstvo, opilstvo, atď... -Poďme preskúmať aká je pravda:

Justin mučeník zomrel mučeníckou smrťou okolo roku 165 po Kr. Okrem už spomenutého nám podáva aj správu, že pri nedeľných bohoslužbách sú čítané "spomienky apoštolov" (Apol.67,3), ktorými myslí evanjéliá (Apol.66,3). Zbierku spisov evanjélii stavia pre bohoslužobné použitie ako normatívne "Písmo" - na rovinu so Starým zákonom.

-História ukázala, že k vytvoreniu zbierky kánonických spisov bola cirkev DONÚTENÁ! -Začalo to šírením odchýlnych naúk a zavŕšené činom Markióna, keď bol pre svoje učenie vylúčený z cirkvi. Začal od roku 144 po Kr. budovať svoju vlastnú cirkev. Celkom odmietol Starý zákon a zostavil si vlastný kánon, do ktorého zaradil (nie vymyslel) tieto UŽ EXISTUJÚCE spisy:

1. Evanjelium podľa Lukáša
2. List Pavla do Galácie
3. Prvý list Pavla do Korintu
4. Druhý list Pavla do Korintu
5. List Pavla do Ríma
6. Prvý list Pavla do Tesaloniky
7. Druhý list Pavla do Tesaloniky
8. List Pavla Laodicejským (tj. Efezanom)
9. List Pavla do Kolosis
10. List Pavla do Filipis
11. List Pavla Filemonovi

Zachoval som aj poradie, v akom ich uvádza. Všimnite si, že to bolo už v roku 144. -Nieje to síce úplne všetko čo máme v biblii dnes, ale dôvod som už spomínal v úvode.
Ďaľší starobylý zoznam je tzv. Muratoriho fragment. Vznikol zrejme v rímskom zbore a bol objavený v roku 1740 milánskym kni****íkom Muratorim. Je to latinský text z 8. storočia, ale je prepisom staršej predlohy z 2. storočia. Obsahuje tento zoznam:

Historické knihy:
1. Evanjelium podľa Matúša
2. Evanjelium podľa Marka
3. Evanjelium podľa Lukáša
4. Evanjelium podľa Jána
5. Skutky apoštolov

Listy apoštola Pavla:
6. List Pavla do Ríma
7. Prvý list Pavla do Korintu
8. Druhý list Pavla do Korintu
9. List Pavla do Galácie
10. List Pavla do Efezu
11. List Pavla do Filipis
12. List Pavla do Kolosis
13. Prvý list Pavla do Tesaloniky
14. Druhý list Pavla do Tesaloniky
15. List Pavla Filemonovi
16. Prvý list Pavla Timoteovi
17. Druhý list Pavla Timoteovi
18. List Pavla Títovi

Všeobecné listy:
19. Prvý list Jána
20. Druhý list Jána
21. List Júdu

Prorocká kniha:
22. Zjavenie Jána
23. Zjavenie Petrovo (apkryf) - prijímal s výhradami

Literárne knihy:
24. Kniha múdrosti (Starozákonný apokryf)

To už je takmer všetko, čo máme dnes. Markión spisy svojho kánonu "očistil" od interpolácii, ktoré tam podľa jeho názoru vniesli judaisti. Pavla považoval za jediného kazateľa nefalšovaného evanjelia medzi apoštolmi a seba za jeho rozhodného žiaka. Preto vytvoril zúžený kánon, obsahujúci len Pavlove listy a Lukášove evanjelium - nakoľko Lukáš bol Pavlov blízky spolupracovník a sprievodca na cestách. -Čin Markióna vybudovať kánon, nezostal v cirkvi bez odozvy. Irenej z Lyonu (medzi rokmi 140 a 160, až asi rok 202) sa ako prvý začína odvolávať na novozákonné spisy, výslovne ich menuje, bráni ich pravosť a vysvetľuje ich záväznosť. -Po vzore Markióna zhromaždil spisy zanechané apoštolmi; no neobmädzil sa len na apoštola Pavla. Urobil to preto, aby sa mal o čo oprieť pri argumentovaní voči heréziám. Okrem Markióna argumentoval aj proti gnostikom a i. -Tie spisy tu boli aj predtým, ale až teraz niekoho napadlo zhromaždiť ich do jedného zväzku a odvolávať sa na ne. Autori predošlých prác písali v inom než protiheretickom duchu a nemali preto dôvod sa na ne odvolávať. Irenej nehovorí o "Novom zákone", ale o štvorom evanjéliu, o Skutkoch a dopisoch apoštola Pavla. Ako prvý cituje pastorálne listy, ktoré počíta medzi Corpus Paulinum. Zo všeobecných dopisov cituje z 1. listu Petrovho a pozná prinajmenšom dva dopisy Jánove. O zhromaždených spisoch sa vyjadruje ako o "kánone pravdy".

Ďaľšou zaujímavou postavou bol Papias z Hierapolu (roky 65-140). Jeho dielo "Logión kyriakón exegésis" (výklad slov Pána) sa síce stratilo, ale poznáme ho z citácii od Ireneia z Lyonu a Eusebia. Papias zbieral osobné svedectvá starších - priame i neprijame - o Ježišovom živote. Výslovne menuje Matúša, vyjadruje sa o Markovi a pozná okrem 1.listu Jána a 1.listu Petra tiež knihu Zjavenia Jána. Pri výklade Ježišových slov sa necíti byť viazaný textom evanjélii (v tej dobe teda už museli existovať), ale naopak - vyzdvihuje význam ústnej tradície. -Hovorí: "To, čo pochádza z kníh, zdá sa mi, neprináša toľko úžitku ako to, čo sa udržuje trvalo živým skrze ústnu tradíciu." (Eusebios, H.E. III 39,15-17) -Na začiatku bolo teda zvykom vyzdvihovať ústnu tradíciu pred písanou. -Zostavovať kánon sa zatiaľ ešte nikto nechystal, lebo apoštolovia žili (i keď spisy už existovali)!

Ďalej Polykarp zo Smyrny (roky 69-156) doporučuje Pavla a pripomína jeho listy. -Citujem: "Ani ja ani iný mne podobný nemôže sa vyrovnať múdrosťou blaženému a slávnemu Pavlovi, ktorý bol u vás osobne a učil vtedy ľudí svedomito a s istotou slovu pravdy. A keď odišiel, napísal vám listy, do ktorých keby ste sa pohrúžili, mohli by ste ďalej budovať na viere vám danej." (Polykarp Filipským 3,2). Čiže už v tak dávnej dobe boli známe Pavlove listy, ktoré máme dnes v biblii. V liste Polykarpa Filipským sa nachádza veľa slovných spojení používaných v biblických listoch apoštolov a odvolávok na historické skutočnosti popisované v evanjéliách, takže som ho zverejnil na svojej stránke a môžete si ho v češtine prečítať TU.

Prvý list Klementov je dopisom zboru v Ríme adresovaným do Korintu. List bol napísaný asi ešte v roku 96 alebo na jar 97 po Kr. Jedinečnosť tohoto dokumentu spočíva v jeho veku a mieste vzniku - v Ríme. Poskytuje nám cenné pohľady do života zborov na konci 1. storočia. Písmo a slová Ježiša sú stavané vedľa seba (1Klem.13,1).
-V liste cituje slová Pána Ježiša z biblického evanjelia (1Klem.13,1b-2):
"Obzvlášť pamätajte na slová Pána Ježiša, ktoré predniesol, keď učil láskavosti a veľkodušnosti. Povedal totiž toto: Buďte milosrdný, aby ste mislosrdenstva došli; odpúšťajte, aby vám bolo odpustené; ako jednáte, tak bude jednané s vami; ako dávate, tak bude dané vám; ako súdite tak budete súdení; ako ste vľúdny, tak budú vľúdnymi aj k vám; akou mierou meriate, takou vám bude namerané."
-Teraz citujem z biblického evanjelia (Luk.6,36-38):
"Buďte teda milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec. Nesúďte a nebudete súdení; nepotupujte a nebudete potupení; odpúšťajte a bude aj vám odpustené. Dávajte a bude vám dané. Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchom nasypanú dajú vám do lona; lebo akou mierou meriate, takou vám bude namerané.";
(Mat.7,1-2): "Nesúďte, aby ste neboli súdení; lebo akým súdom súdite vy, takým budete súdení, a akou mierou meriate vy, takou bude vám namerané."
-Kánonické evanjéliá teda boli známe už v roku 97. -Napísané museli byť samozrejme ešte prv. V Klementovom liste sú dokonca narážky aj na tieto novozákonné spisy: 1 list Pavla Korintským, list Židom, Rimanom, a pravdepodobne tiež 1. list Petra, snáď aj Jakubov list.
Ďalej hovorí už o kánone (už v roku 97!):
(1Klem.7,2-4) "Zanechajme však zbytočných a pošetilých starostí, žime podľa slávneho a vznešeného kánonu, ktorý nám bol odovzdaný. A snažme sa poznať, čo je pred našim Tvorcom dobré, radostné a príjemné. Pozorne sa zadívajme na Kristovu krv a snažme sa pochopiť, ako je drahá Bohu Otcovi. Bola preliata pre našu spásu a celému svetu priniesla milosť pokánia."
-V tejto citácii je zároveň vidieť rovnaké prvky učenia a dôrazy, aké sú aj v biblických listoch apoštolov (ktoré sú súčasťou kánonu).

List Barnabášov (roky 130-150) obsahuje citácie z evanjélii na týchto miestach: 5,4 z Mat.9,13 a 4,10 z Mat.20,16 a Mat.22,14;

Apoštolský otcovia písali v dobe, keď novozákonné spisy síce existovali, ale ešte chýbala predstava potreby kresťanského kánonu. Preto sa vzďaľovali mysleniu novozákonných spisov a do značnej miery prepadali moralizmu. Mnoho neskorších cirkevných otcov (napr. Eirenaios či Tertullian) cez väčši časový odstup pochopili zmysel evanjelia omnoho lepšie. Apoštolský otcovia zreteľne preukazujú, ako je pre cirkev nevyhnutné, aby svoju neskoršiu tradíciu podriadzovala kánonickej norme novozákonných spisov.

Predovšetkým je treba si uvedomiť, že cirkev kánon nevytvorila, ale vytvorený kánon uznala. (Existoval totiž už predtým!) Cirkev v nich rozpoznala písomne zachytené svedectvo o jej založení. Dnešné novozákonné spisy sa staly kánonickými preto, lebo sa cirkvi vnútili svojou vlastnou vnútornou váhou. Cirkev sa vytvorením normy, zriekla byť sama sebe normou. Keby cirkev mala pre vytvorenie kánonu postranné úmysly - ako nám tvrdia skeptici, nikdy by ho nevytvorila! -Zostala by povždy sama sebe normou s možnosťou manipulácie kedy a ako sa jej zachce. Keď som v predošlej stati citoval úryvky z Ježišovej kázne na hore, nerobil som to náhodou. -V podobnom duchu sa nesie celý nový zákon. Z morálneho obsahu tejto "normy" je vidieť, že vytriedenie týchto spisov spomedzi ostatných nemohlo mať nekalé úmysly. Nemohlo to byť s cieľom finančného zisku, túžby po moci či ovládnutí más. Treba si ďalej uvedomiť, že tomu kto sa v danej dobe stal kresťanom, hrozil potenciálny trest smrti. -Toto nebezpečenstvo pokračovalo aj v nasledujúcich storočiach. Nikto nevedel, že sa to raz skončí!!! Nikto nevedel, že sa raz kresťanstvo dostane do politiky a že príde na scénu dejín cisár Konštantín.

odkaz
Už mnohí historici sa pokúšali vyrozprávať ako vznikla postava Ježiša. Niektorí si mysleli, že Ježiš bol gnostik, iní zas, že to bol indický jogín. V minulom článku som písal o tom, že nedisponujeme žiadnými kamerovými či audiovizuálnymi prostriedkami, ktoré by nám ukázali, ako to s tým Ježišom naozaj bolo. Na druhej strane máme biblické listy, pričom štúdiom biblických listov sa dá dnes pomerne ľahko zistiť, čo viedlo biblických autorov napísať príbeh o Ježišovi. Osobne si myslím, a som o tom presvedčený, že príbeh o Ježišovi vznikal nasledovne :

1 : Zoznam biblických kníh podľa dátumu napísania
odkaz

Predtým ako si budeme hovoriť o tom, ako vznikol príbeh o Ježišovi vymenujme si všetkých 27 biblických kníh a zoraďme si ich podľa časového poradia kedy boli údajne napísané od najstaršej po najmladšiu, ako sa to uvádza v katolíckej biblii SSV. Zoznam je nasledovný :

13 Pavlových spisov r. 50-64

Jakubov list r.60

Prvý a druhý Petrov list r. 64-67

(R.70 - ZNIČENIE JERUZALEMSKÉHO CHRÁMU - PROROKOVANÝ KONIEC SVETA)

Evanjelium podľa Marka r.70

Evanjelium podľa Matúša r.80

Evanjelium podľa Lukáša r. 80-90

Skutky apoštolov r. 80-90

List Hebrejom r. 80-90

Evanjelium podľa Jána r. 90-100

3 Jánove listy r. 90-100

Júdov list pravdepodobne r. 85-95

Apokalypsa Jána r. 90-95

______________________________

2 : Kresťania pred rokom 70 žili vo veľkom očakávaní skorého príchodu konca sveta. Apoštol Pavol veril, že ešte jeho generácia zažije koniec sveta a príchod Krista :
odkaz

Prvý list Solúnčanom 4 : 13-18

"13 Nechceme, bratia, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. 14 Lebo ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh aj tých, čo zosnuli, skrze Ježiša privedie s ním. 15 Toto vám hovoríme podľa Pánovho slova: My, čo žijeme a zostaneme až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo zosnuli. 16 Lebo na povel, na hlas archanjela a zvuk Božej poľnice sám Pán zostúpi z neba a tí, čo umreli v Kristovi, vstanú prví. 17 Potom my, čo žijeme a zostaneme, budeme spolu s nimi v oblakoch uchvátení do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme navždy s Pánom. 18 Preto sa potešujte navzájom týmito slovami!"

B : Evanjelium podľa Matúša 24: 1-36

"1 Keď Ježiš vyšiel z chrámu a odchádzal, pristúpili k nemu jeho učeníci a ukazovali mu chrámové stavby. 2 On im však povedal: "Vidíte toto všetko? Veru, hovorím vám: Nezostane tu kameň na kameni; všetko bude zborené." 3 Keď potom sedel na Olivovej hore a boli sami, pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: "Povedz nám, kedy to bude a aké bude znamenie tvojho príchodu a konca sveta?".................. 14 Toto evanjelium o kráľovstve sa bude hlásať po celom svete na svedectvo všetkým národom. A potom príde koniec. 15 Keď uvidíte ohavnosť spustošenia na svätom mieste, ako predpovedal prorok Daniel - kto číta, nech pochopí: 16 vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr; 17 kto bude na streche, nech nezostupuje vziať si niečo z domu, 18 a kto bude na poli, nech sa nevracia vziať si plášť. 19 Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! 20 Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotu, 21 lebo vtedy bude veľké súženie, aké nebolo od počiatku sveta až doteraz a už ani nebude....................... 29 Hneď po súžení tých dní slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoje svetlo, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa zachvejú. 30 Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka. Všetky kmene zeme budú nariekať a uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou. 31 On pošle svojich anjelov za mohutného zvuku poľnice a zhromaždia jeho vyvolených zo štyroch strán sveta, od jedného kraja neba až po druhý.............34 Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane."

Komentár : V 1-2 a 15 verši hovorí Ježiš o spustošení Jeruzalemského chrámu (svätého miesta). Vo veršoch 16-21 sa hovorí o dňoch Jeruzalemského spustošenia. V 29 verši Ježiš hovorí, že príde hneď PO Jeruzalemskom súžení. V 34 verši Ježiš ujasňuje, že tento koniec sveta príde ešte za života Ježišových rovesníkov - pokolenia. Ježiš tiež hovoril, že evanjelium bude kázané všetkým národom a potom príde koniec. Podľa Pavla bolo evanjelium kázané po celej Zemi Rim 10:18. Jeruzalemský chrám bol zničený v roku 70 Rímanmi, no žiaden koniec sveta hneď PO týchto dňoch nenastal.

A tu nastal obrovský problém. Kresťania sa upierali na skorý príchod konca sveta a verili tomu, že sa tak stane hneď PO zničení Jeruzalemského chrámu ako predpovedal Ježiš. Nestalo sa tak, pričom hrozilo, že Ježiša označia za falošného proroka a celé kresťanstvo sa rozpadne. Veru, čo by ste robili vy na mieste "apoštolov" ? Ako by ste upokojili frustrovaný kresťanský dav ? Apoštoli však vymysleli geniálny plán, vskutku geniálny ako zachrániť kresťanstvo pred zrútením. Urobili to nasledovne :

__________________

1 : Zázraky
odkaz

V knihách spred roku 70, a teda v 13 Pavlových spisoch, Jakubovom a Petrovom liste sa v podstate nepíše takmer vôbec nič o Ježišových zázrakoch. Jakub a Peter nepíšu o Ježišových zázrakoch prakticky nič. Pavol okrem všeobecnej zmienky, že Ježiš bol vzkriesený Kol 2:12 Ježišove zázraky nespomína. Na druhej strane v knihách od roku 70 nastal prakticky vodopád Ježišových zázrakov. Vyše 98% spomínaných Ježišových zázrakov sa totiž opisuje práve v evanjeliách. Apoštoli si po roku 70 vymysleli, že Ježišovi prisúdia, že vykonal množstvo zázrakov. A prečo práve po roku 70 ? Lebo práve vtedy nevyšlo Ježišove proroctvo o konci sveta, hrozilo že sa kresťanstvo rozpadne a nič nie je lepšie na udržanie "ovečiek" než rozprávky o zázrakoch.

Je však zcela zrejmé, že Ježiš žiadne zázraky nikdy nerobil. Svedčí o tom to, že biblickí autori spred roku 70 Ježišove zázraky prakticky nespomínajú, ako i to, že ich nespomína ani žiaden mimokresťanský historik. Nakoniec i to, že počet prvých kresťanov prvé desaťročia nedosahoval množstvo väčšie než zopár stoviek veriacich, svedčí v to, že Ježiš zrejme žiadne veľké zázraky na verejnosti nerobil, inak by počet prvých kresťanov bol rapídne vyšší. Zázraky v evanjeliách nie sú nič iné, ako neskoršie vsuvky, v snahe zachrániť kresťanstvo pred zrútením po neúspešnom konci sveta v roku 70.

PS : Myslím si, že nebolo žiadnou náhodou to, že prvé Markove evanjelium, vzniklo hneď po neúspešnom konci sveta v roku 70. Situáciu bolo totiž treba urgentne "hasiť".

________________________________

2 : Peklo

odkaz

Nie je nič lepšie na ovládanie a zastrašovanie veriacich, než učenie o večnom ohnivom pekle. Keď si však všimneme biblické listy spred roku 70, zistíme, že sa v nich o večnom trápení v ohnivom pekle nepíše vôbec nič. V podstate zmienky o ohnivom trápení sa nachádzajú len na 2 miestach. V 1 Kor 3:13 Pavol hovorí o tom, že Boh preskúša ohňom ľudské diela, nie však človeka :

Prvý list Korinťanom 3: 13-15

"13 dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, lebo sa zjaví v ohni a oheň preskúša dielo každého, aké je. 14 Čie dielo, ktoré naň postavil, zostane, ten dostane odmenu. 15 Čie dielo zhorí, ten utrpí škodu, on sa však zachráni, ale tak ako cez oheň."

V 2 Sol 1:8 Pavol hovorí o tom, že Boh niektorých potrestá v ohnivom plameni. Nijako však nenaznačuje, že by toto trestanie malo trvať večne. Podľa všetkého však dané spálenie ohňom bude len chvíľkové a spôsobí celkové zničenie človeka na popol a prach ako to vysvetľuje aj Peter v 2 Pt 2:6. Takže môžme jasne povedať, že biblické spisy spred roku 70 učia len o anihilácii bezbožných ohnivým plameňom na prach.

2. list Solúnčanom 1:8

"aby v ohnivom plameni potrestal tých, čo nepoznajú Boha, aj tých, čo odporujú evanjeliu nášho Pána Ježiša."

2. Petrov list 2:6

"Aj mestá Sodomu a Gomoru odsúdil na zánik a obrátil ich na popol, a tak dal príklad, čo čaká bezbožných."

___________________________________

Na druhej strane v biblických spisoch od roku 70 sa o večnom pekle začína písať dosť podrobne

Evanjelium podľa Marka 9:48

"kde ich červ neumiera a oheň nezhasína."

Zjavenie apoštola Jána 20:10

"A diabol, ktorý ich zvádzal, bol zvrhnutý do ohnivého a sírového jazera, kde je aj šelma i falošný prorok; a budú mučení dňom i nocou na veky vekov."

Zjavenie apoštola Jána 14:11

"A dym ich múk bude stúpať na veky vekov a nebudú mať oddychu vo dne v noci tí, čo sa klaňajú šelme a jej obrazu, ani ten, kto by prijal znak jej mena.“

Evanjelium podľa Matúša 13:50

"a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami."

Júdov list 1:7

"Tak aj Sodoma a Gomora a susedné mestá, ktoré takisto smilnili a chodili za iným telom, stali sa výstrahou a znášajú trest večného ohňa."

Komentár : Strašenie peklom sa stalo ideálnym nástrojom ako udržať búriaci kresťanský dav pod svojou nadvládou.

______________________________

3 : Ťažko zrozumiteľná Ježišova reč

odkaz

Skúšali ste si niekedy položiť otázku, prečo Ježiš hovoril ťažko zrozumiteľnou rečou, ktorej takmer nikto nechápal Lk 9:45; Lk 8:10; Lk 18:34; Jn 6:52; Jn 8:43; Mk 4:34 ? Nebolo tomu tak preto, že by Ježiš aj v realite hovoril ťažko zrozumiteľne, ale preto, že apoštoli po roku 70 urobili z Ježiša človeka, ktorý sa mal údajne ťažko zrozumiteľne vyjadrovať, pričom svoje ťažko zrozumiteľne slová vysvetlil len svojim učeníkom - apoštolom. Bola to ideálna výhovorka proti búriacemu sa kresťanskému davu. V takomto prípade sa totiž apoštoli mohli ľahko vyhovoriť na to, že Ježiš hovoril ťažko zrozumiteľne, a jeho rečiam pochopili len oni apoštoli, ale dav ľudí nie. Aj dnes sa takýto prostriedok využíva v mnohých sektách, ktoré prorokujú koniec sveta. Ak koniec sveta nenastane, tak padne výhovorka "nepochopili ste našej reči". Prvý, kto s takýmto nápadom prišiel bol Marek, ktorý ako prvý hasil kresťanský požiar. Neskôr sa pridali aj ostatní apoštoli :

Evanjelium podľa Marka 4:34

"Bez podobenstva im ani nehovoril. Ale svojim učeníkom v súkromí všetko vysvetlil."

Evanjelium podľa Lukáša 8:10

"On im povedal: „Vám je dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva. Ostatným hovorím len v podobenstvách, aby hľadeli, ale nevideli, aby počúvali, ale nechápali."

Evanjelium podľa Matúša 13:10

"Tu pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ 11 On im odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. 12 Lebo kto má, tomu sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má. 13 Im hovorím v podobenstvách, lebo hľadia, a nevidia, počúvajú, a nepočujú, ani nechápu."

_________________________________

4 : Falošne napasované proroctvá
odkaz

Jednou z ďalších manipulačných taktík ako oklamať búriaci kresťanský dav, je oklamanie kresťanov, že Ježiš bol predsa len Mesiášom, lebo vyplnil Starozákonné proroctvá.

A : Ježišove narodenie z panny

Evanjelium podľa Matúša 1: 20-23

"20 Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: "Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. 21 Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov." 22 To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: 23 "Hľa, panna (Hebr. Almah) počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel," čo v preklade znamená: Boh s nami."

Komentár : V Hebrejskom origináli sa používa výraz "Almah" a ten znamená "mladá žena", nikdy však nie panna ! Matúš zámerne zle preložil hebrejské slovo "Almah" len aby napasoval Ježiša do proroctva.

_______________________________

B : Budú ho volať Nazaretský

Evanjelium podľa Matúša 2:23

"Keď ta prišiel, usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo predpovedali proroci: "Budú ho volať Nazaretský."

Komentár : Takéto proroctvo sa nikde v Písme ani v Židovskej Tradícii (Mišnah, Talmud) nenachádza, takže je očividné, že si to len Matúš vymyslel.

_____________________________

C : Nesprávny preklad Žalmu 78:2

Evanjelium podľa Matúša 13:35

"aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: "Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam, čo bolo skryté od stvorenia sveta."

Kniha Žalmov 78:2

"Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam starodávne tajomstvá."

Komentár : Výraz "starodávne" a "od stvorenia sveta" sú dva rozdielne výrazy.

_____________________________

PS : Ostatné zle napasované proroctvá sú :

Ján Krstiteľ - volajúci na púšti Mk 1: 1-3; Mal 3: 1-4

Narodenie Mesiáša v Betleheme Mt 2: 1-5; Mich 5: 1-5

Nesprávne napasované proroctvo na Ježišov návrat z Egyptu Mt 2: 13-15; Oz 11: 1-5

Herodesov masaker novonarodencov - plač v Ráme Mt 2: 16-18; Jer 31: 7-17

Trpiaci služobník Mt 8: 16-17; Izaiáš 53 kapitola

Ježiš na oslici Mt 21: 1-5; Zach 9: 1-10

Atd..... Pre bližšie upresnenie pozri odkaz

___________________________________

Otázka : Čo motivovalo apoštolov k vymýšľaniu si ?

Riešenie : Možno to boli peniaze. Apoštoli totiž nemali o peniaze núdzu. Ich veriaci totiž predávali majetky, a dávali peniaze k nohám apoštolov :

Skutky apoštolov 4:37

"mal roľu, predal ju a peniaze priniesol a položil apoštolom k nohám."

_________________________________

Záverom : Rané kresťanstvo bolo zcela iné než ako ho chápeme dnes. Ježišove zázraky neexistovali, peklo neexistovalo, Ježiš sa vyjadroval zrozumiteľne, bolo oveľa menej Starozákonných proroctiev, ktoré apoštoli vzťahovali na Ježiša, atd... Prví kresťania verili v Ježiša nie kvôli jeho zázrakom, ale preto, lebo bol dobrým rečníkom a hlásal odvážne proroctvá, ktoré sa mali za chvíľu splniť. Tie sa však nesplnili a preto museli apoštoli vymyslieť nový plán ako zabrániť rozpadu kresťanstva. A vymysleli to naozaj geniálne.