Prečo by som mal jazdiť na svojom vlastnom aute

Predstav si že ti rodičia kúpili úplne nové novučičké auto. Pomaličky sa s ním zoznamuješ a učíš sa na ňom jazdiť. Najprv ale navštevuješ autoškolu, potom ideš na skúšku a si vypustený do sveta. Medzi ostatných vodičov. Všetci sme raz začínali. Niektorí tú jazdu majú v krvi. Mnohí si šoférovanie užívajú. No sú i takí ktorých by sme označili my ostatní skúsení vodiči, že pri tom procese majú smrť v očiach. Áno, každý vodič je iný. Vráťme sa ale k pôvodnej otázke. Asi najčastejšie zdôvodnenie je toto: Aký zmysel má používať svoje auto, keď to auto raz aj tak skončí v kovošrote. A tak si sadnú vedľa svojho auta a umárajú sa pri pohľade na neho, namiesto toho aby si sadli za volant a šli do toho ;) podľa svojich najlepších schopností a samozrejme i s ohľadom na podmienky na ceste... lebo tak to robia zodpovední vodiči. Niektorí zas pociťujú neskutočný strach či úzkosť keď čo i len pomyslia, že by mali výsť so svojim autíčkom do súčanej prehustenej premávky... Boja sa o svoje auto, či o pasažierov ktorých vezú. Tento strach ich paralyzuje a v mnohom je skôr kontraproduktívny, keďže človek sa nesústreďuje na to by dával pozor na prípadných chodcov, bicyklistov či ostatných účastníkov cestnej premávky ale kŕčovito zviera volant a trasie sa len aby nenarazil. Veľa ľudí je nespokojných so svojim autom. Prečo ja mám červené a henten má modré. Aj ja chcem mať modré. Nevedia sa uspokojiť s tým čo majú a táto nespokojnosť ich núti stále to auto prerábať a vylepšovať. Ďalší sú zas nespokojní s kvalitou ciest. Neustále nadávajú, že cesty sú samý výmoľ, stále sa treba vyhýbať nejakým prekážkam. Serie ich aj to že občas treba ísť do kopca, že občas treba preradzovať rýchlosti. Že benzín je drahý. Že ostatní vodiči. Ostatní vodiči. To je kapitola sama o sebe. Asi nik nemá rád takých tých arogantných. Ktorí ohrozujú seba či ostatných. Mnoho z nás nadáva na tých sviatočných čo vytiahnu auto raz za týždeň. Muži nadávajú na ženy a ženy zas na mužov. Tiráci nadávajú na osobáky a osobáky na tirákov. A nik si neuvedomuje že každý z nás má najazdených iný počet kilometrov. A jeho skúsenosti nie sú také ako tie moje. A koľko z nás už malo nejakú vážnu nehodu? Koľko z nás sa z tej nehody nespamätalo. Koľkí z nás už nikdy za volant nesadli? Niektorí skúmajú svoje auto a chcú o ňom vedieť všetko, mať ho preštudované do poslednej súčiastky. Vedieť ako sa chová v akých situáciách. Aký je zmysel toho že majú svoje auto? ;) Niektorí zas študujú mapy – každú zákrutu, chcú vedieť všetko o ceste ktorá ich čaká. Chcú sa dozvedieť na ktorom kilometri im skočí do cesty jeleň a pod. A mnoho ďalších zvláštných vecí. Načo si vlastne človek zadovážil auto? Auto slúži človeku, by mohol prekonávať vzdialenosti, by mohol ísť do práce, na výlet, navštíviť rodičov ktorí bývajú 500km ďaleko... By mohol slobodne cestovať tam kde chce a kedy chce. Pretože amíci tvrdia, a v tomto s nimi súhlasím že auto vyjadruje slobodu. A aj keď sa s tým autom nemôžem preháňať po uliciach 300km rýchlosťou (česť výnimkám samovrahom) tak jediné čo má skutočný zmysel je splynúť so svojim autom a užívať si tú jazdu... Lebo kým môžem jazdiť tak jazdiť budem. Lebo raz už jazdiť možno nebudem. Bez ohľadu na to či auto skončí v kovošrote alebo v nejakom mauzóleu. Bez ohľadu či sa raz predá v aukcii za milión korún alebo ma vyhlásia za šoféra roka alebo po mne ani pes neštekne. Mimochodom. Máš rád kľukaté cestičky kde si na svoje príde volant, bedrové opierky, synchronizácia plynového a spojkového pedálu a radenie rukou alebo si to šinieš 130tkou po dialnici síce rýchlo ale takmer žiadna akcia a nuda? PS: Pre tých čo nechcú šoférovať stále existujú autobusy alebo môžu chodiť pešo. Prípadne môžu sedieť doma. Moja babka vravievala: Nechodz nikadzi bo šaľení ľudze, same vraždy, same nehody. Šedz doma, tam še ci nič nestane. A potom drbol Concorde do obytnej štvrte...