Od podlahy

Vychádzajme z predpokladu, že sa zrkadlíme v iných...

Teda že vidíme v iných seba...

Niečo sa nám páči, niečo nie...

Všetko čo vypustíme do sveta, kde popisujeme tých druhých primárne slúži nám...

Mnohokrát som si všimol, že ak niečo hovorím druhému človeku, tak akoby som hovoril k sebe...

Ak si po sebe prečítam čo som napísal a adresujem to sebe, zisťujem čo robím zle...

Je to taký skrytý spôsob sebakritiky...