move to top

Discussion Forum

new Jerusalem
sk| en
login :
if you want to discuss, you must register...registration
if you had lost your password...reset password

you are here : 

main page / other / chain

how dragonfly s brain is designed to kill

entries
4
shows
251
uniques
92
theme was created 15.05.2021 by Scarlette
3

2. Scarlette 15.05.2021, 02:16

Životopis predátora Aké zviera si predstavíte, keď sa povie „čistokrvný zabijak“? Žraloka, krokodíla, leva alebo lasicu? Všetko sú to dobrí lovci, ale sú toto naozaj extrémni zabijaci? Žralok sa poriadne nažerie a vydrží bez jedla aj niekoľko mesiacov, krokodíl detto. Keď si pozriete video, ako sa svorka levov snaží zabiť byvola, nemáte pocit, že sa banda debilov so silnými čeľusťami zavesila na úbohé zviera a čaká, kedy korisť zdochne od strachu? Taká lasica, to je iná káva. Behom polhodinky j...

15.05.2021, 02:30
Vážky vynašli lietanie aj raketové motory

DUŠAN ŠÁCHA sa narodil v roku 1975 v Liptovskom Mikuláši, vyštudoval environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Dvadsať rokov sa profesionálne venuje vážkam a ochrane mokradí, publikuje o tom odborné aj populárno-náučné články, prevádzkuje web vazky.sk. O tomto hmyze organizuje výstavy a prednáša v školách, podieľal sa aj na výrobe filmu Rok v živote vážok a náučného CD Vážky na Slovensku.

Je pravda, že vážky sú mimoriadne starý hmyz?

Áno, boli tu už pred 300 miliónmi rokov. Vážky a podenky sú dva rady hmyzu, ktoré ako prvé na svete vynašli lietanie. Dovtedy nelietal nik, život ako taký bol obmedzený len na vodu alebo zem.

Dnes vďaka tomu hmyz tvorí až dve tretiny známych organizmov, popísaných je skoro milión druhov. Odhady dokonca hovoria o podstatne vyšších číslach.




Patria k skvelým letcom?

Sú priam dokonalými letcami, veď na svoj vývoj mali k dispozícii stovky miliónov rokov. Existuje aj pár lenivších druhov, ktorým sa príliš lietať nechce, a tak sa zašívajú v tráve. Vzlietnu, len keď sa inak nedá.

Na druhej strane, najrýchlejšie šidlá dokážu preletieť 10 až 15 metrov za sekundu. Niektoré lietajú len do blízkeho okolia v rámci potoka, iné sú doslova migračné.

To sú aké?

Na Slovensku sa pred pár rokmi objavil druh šidla, ktorý je pôvodom z Afriky. Šidlá odtiaľ sem zalietavajú bežne, dokonca sa tu aj rozmnožujú. Zaznamenali ich aj v Anglicku, Škandinávii, dokonca na Islande, čo už je slušný kus cesty.

Iné šidlá dokázali preletieť do Anglicka až zo severnej Ameriky, čo sú tisícky kilometrov, hoci s podporou vetra.




Čo technika letu?

Špičková záležitosť. Na lietanie používajú štyri krídla, poháňané silnými svalmi uloženými v hrudi. Každé z nich pritom ovládajú samostatne. Vo svete hmyzu to nie je až také bežné.

Vedia nádherne manévrovať. Na Zamagurí som raz videl samicu klásť vajíčka. Nepáčilo sa jej, že sa zamočila vodou, a tak prudko vyletela asi do päťmetrovej výšky, spustila sa voľným pádom, spravila salto, aby sa zbavila kvapiek vody, a fičala ďalej.

Okrem toho vážky dokážu vo vzduchu zastať, letieť dozadu aj prudko zahnúť, čiže ide o skvelých akrobatov. Pohyb krídel napríklad u hadovky lesklej je 19 kmitov za sekundu, kým šidlo modré to dokáže až 40-krát za sekundu.

Sú to dravce. Čím lovia korisť?

Dospelá vážka letí, a keďže má mohutné ústne orgány, dokáže v pohybe schmatnúť lietajúci hmyz priamo do papuľky, pričom si pomáha nohami. Tie sú otŕnené a využíva ich ako sieťku na chytanie koristi.

Larvy zas majú takzvanú masku. Kto videl film Votrelec, presne vie, o čo ide. Jeho tvorca sa totiž inšpiroval práve larvami vážok. Ich spodná pera, teda tá maska, je v pokoji zložená pod telom. Je však zároveň vysúvacia, respektíve vystreľovacia, pričom dosahuje dĺžku až tretiny tela.

Keď larva zbadá korisť, priblíži sa k nej na dĺžku masky a vymrští ju. Na maske sú pazúry, tie sa do obete zabodnú a už ju väčšinou nepustia. Je to podobné ako vrhanie oštepom. Obeť utrpí traumatické zranenia a je požieraná zaživa.

Existujú šidielka aj šidlá. Aký je medzi nimi rozdiel?

Vážky sú rad, ktorý sa dnes delí na tri podrady, hoci kedysi ich bolo ešte o päť viac. Tie však mali smolu a vyhynuli.

Dva dnes žijúce podrady – šidlá a šidielka – sú rozšírené celosvetovo. Tretí, počtom druhov malý podrad sa volá Anisozygoptera, vyskytuje sa napríklad v Japonsku.

Šidielka sú menšie vážky s jemnejšou stavbou tela, ktoré v pokoji držia krídla nad sebou. Šidlá majú telo robustnejšie a krídla držia rozprestreté.

Na takéto delenie sa však nedá vždy spoliehať, lebo sú aj výnimky. Najmenšia vážka na svete, ktorá žije vo východnej Ázii, patrí k šidlám, kým najväčšia, ktorá žije v Brazílii, je zase zaradená k šidielkam. Jej rozpätie krídel je asi 18 až 19 centimetrov.




V čom je pre spoločnosť užitočný výskum vážok?

Na prvý pohľad to môže vyzerať ako hlúposť, ktorá bežných ľudí nemusí trápiť. Vážky nám však dokážu povedať veľa o stave krajiny a jej schopnosti vyrovnať sa napríklad s klimatickými extrémami, ktoré sa v poslednom čase stávajú vážnym problémom.

Vážky totiž žijú v mokradiach a tie chránia krajinu pred suchom aj pred povodňami. Čitatelia si možno spomenú na hurikán Katrina, ktorý so zemou zrovnal New Orleans.

Ak by boli tamojšie pobrežné mokrade zachované v lepšom stave, chránili by mesto a škody nemuseli byť také veľké. Podobné príklady, hoci v menšom rozsahu, sa dajú nájsť aj u nás. A sú to práve spoločenstvá vážok, ktoré nám prezradia dôležité veci o stave mokradí.

Od vážok sa však najmä máme čo učiť. Sú tu už vyše 300 miliónov rokov. Za ten čas vyhynuli mamuty, šabľozubé mačky, dinosaury, trilobity a všeličo iné. Vážky sú tu stále.

Svojou existenciou pritom, na rozdiel od nás, neohrozili iné druhy. Náš rod je na Zemi len slabé jedno percento z tejto doby a už spôsobujeme ďalšie masové vymieranie. Preto, ak nám naozaj ide o vlastné prežitie, treba nám od vážok odpozorovať, ako na to.link
as response to :
2

1. Scarlette 15.05.2021, 00:51

https://static01.nyt.com/images/2020/03/03/science/28SCI-BUGEYES1/28SCI-BUGEYES1-jumbo.jpg?quality=90&auto=webp https://www.ted.com/talks/greg_gage_how_a_dragonfly_s_brain_is_designed_to_kill

15.05.2021, 02:16
Životopis predátora

Aké zviera si predstavíte, keď sa povie „čistokrvný zabijak“? Žraloka, krokodíla, leva alebo lasicu? Všetko sú to dobrí lovci, ale sú toto naozaj extrémni zabijaci? Žralok sa poriadne nažerie a vydrží bez jedla aj niekoľko mesiacov, krokodíl detto. Keď si pozriete video, ako sa svorka levov snaží zabiť byvola, nemáte pocit, že sa banda debilov so silnými čeľusťami zavesila na úbohé zviera a čaká, kedy korisť zdochne od strachu? Taká lasica, to je iná káva. Behom polhodinky je schopná zlikvidovať kolóniu s desiatkami dospelých myší. Krv tečie potokom, splašené hlodavce skáču pol metra do výšky a aj tak vedia, že je im to prd platné. Ale malé ňuňu lasičky cicajú mlieko. No nie sú zjatunké? Typického predátora nezaujíma nič iné, len korisť a rozmnožovanie. Je strojom na smrť. A keď hovorím o strojoch, tak treba povedať, že asi najviac strojovo vyzerajú predátori z ríše (v skutočnosti z triedy) hmyzu. Vytaste lupu, pozrieme sa na hmyz, ktorý zabíja od narodenia až po smrť. A je v tom naozaj dobrý. Vážky.

Vážky sú na Zemi približne 300 miliónov rokov a za ten čas sa veľmi nezmenili. Ale to isté platí aj o žralokoch, krokodíloch a niektorých diskutéroch na DM, takže to zase až taká rarita nie je. Navyše k jednej drobnej zmene došlo. Zo skamenelín poznáme vážky s rozpätím krídel 70 cm. Od takýchto dronov sme v dnešných časoch chvalabohu ušetrení, takže môžeme ísť bez rizika inkontinencie stolice na večernú prechádzku okolo jazera. Život každej vážky začína vyliahnutím sa z vajíčka. Takto sa na svet dostane odpudivo vyzerajúca larva, ktorej sa v hlave okamžite začne roztáčať radar lokalizujúci potravu. Tieto mimozemsky vyzerajúce tvory majú nervovú sústavu pozostávajúcu z dvoch hlavných obvodov. Jeden z nich je zodpovedný za dokonalé maskovanie a vyhýbanie sa predátorom, druhý káže žrať. Čokoľvek, čo larva dokáže zabiť. Od drobného vodného hmyzu cez iné larvy vážok, aj vlastného druhu, až po malé rybky a žubrienky. Koľko hmyzákov žerúcich stavovce poznáte? Presne takíto borci sa skrývajú v bahne a piesku našich vôd. Aby vo vode budili rešpekt a vyzerali ešte hnusnejšie a nebezpečnejšie, a v neposlednom rade, aby lovili efektívnejšie, vyvinula sa im takzvaná maska. Nepredstavujte si nejakých pajácov so škraboškami. Maska vážky je vlastne predĺžená vymrštiteľná(!) spodná pera, navyše vybavená zubmi. Čiže ak dostatočne blízko vážky-škôlkarky pláva korisť, naša maličká ani nemusí dvihnúť hlavu. Jednoducho po chúďatku rybičke šialenou rýchlosťou vystrelí papuľu a zvyšok už je klasická žranica. Ak ste si masku predstavili ako votrelcovu papuľu vo vnútri papule, tak gratulujem. Vyzerá to trochu podobne. Pri rýchlom premiestňovaní využíva larva vážky svoj ostnatý anál. Prehĺtaním vody a jej prudkým vystrekovaním cez análny otvor získava raketový pohon a takto dokáže preplávať aj niekoľko stoviek metrov. Ešte sa vrátim k análnym ostňom. Je to najtvrdšia časť larvy a dokáže nimi dokonca poraniť ústa ryby, ktorá ju chce zožrať. Ak má rybyška slabšie nervy a nie je príliš hladná, tak našu hmyziu hrdinku možno aj pustí. No hnusné sú tieto mláďatá a my môžeme byť vďační matke prírode, že namiesto pár centimetrov nemajú napríklad meter.

Larva sa vo vode vyvíja v závislosti od druhu a podmienok 1-5 rokov a celý ten čas sa vážčie dieťatko pripravuje na rozhodujúcu životnú udalosť. Prechod z vody do povetria je najkratšou, ale zároveň najnebezpečnejšou etapou vo vývine vážky. Jedno pekné ráno vodné monštrum vypláva na hladinu, vylezie na najbližšiu stonku alebo konárik a odhalí svoje vnútro. Larve, ktorá sa na dospelého jedinca vôbec nepodobá, praskne chrbát a za pár minút z nej vylezie kompletná vážka, s krídlami a so všetkým, čo k nej patrí. Krídla má najprv poskladané ako parašutista padák, ale netrvá dlho a napumpuje do žilnatiny lymfu, čím sa krásne vystrú a vážka je pripravená na svoj prvý let. Z vodného predátora sa stáva vzdušný predátor.




Vážky lovia svoju korisť počas letu a sú na to perfektne vybavené. Majú dva páry relatívne veľkých krídel, pričom každé krídlo sa dokáže pohybovať nezávisle. Vďaka tomu vedia letieť hore-dolu, dopredu-dozadu, dokonca aj plachtiť, visieť vo vzduchu, prudko zrýchľovať a neuveriteľne manévrovať. Viem, že čitatelia DM sú extrémne pracovne vyťažení a tých niekoľko minút voľného času využívajú na intelektuálnejšie zábavky, než je pozorovanie vážok, ale ak by ste sa niekedy posadili k jazeru a sledovali pohyb nad hladinou, videli by ste, o čom hovorím. Vyzerá to asi ako letecká bitka o Britániu. Vážky sú dosť teritoriálne, takže ak sa dva samce stretnú v rovnakom leteckom koridore, určite dôjde k súboju, pozostávajúceho z hlučnej (bez srandy) zrážky, pri ktorej môže dôjsť k poškodeniu krídel alebo odtrhnutiu hlavy. Čo vám budem hovoriť, ryby čakajú len na to, aby porazený letec spadol na hladinu. Hlava je k telu pripevnená tenučkým krkom, a tak, aby neprichádzali o kokpit príliš často, vážky pred súbojom vtiahnu hlavu medzi plecia a uzamknú ju o hruď. Rôzne druhy majú rôzne stratégie monitorovania vzdušného priestoru a budovania leteckej prevahy. Niektoré lietajú tam a späť celé hodiny bez toho, aby museli zosadnúť, iné sedia na svojom mieste a štartujú, len keď vidia narušiteľa alebo korisť.


Ozaj, korisť. Chytajú všetko lietajúce, čo je aspoň trochu menšie, ako ony. Vrátane iných vážok. Ak sa snažíte urobiť fotku vážky s korisťou, musíte sa ponáhľať. Je dosť možné, že kým zaostríte, predátorovi od huby odpadnú už len nohy a krídla obete. Veľa vážok to dokonca zmákne počas letu.



Skutočný predátor nevie byť nežný, takže rozmnožovanie trochu pripomína lov. Samec si najprv spermiami naplní zásobník na hrudi a potom si vyhliadne samicu. Ak sa akurát pári s iným samcom, tak je celá operácia o niečo zložitejšia, ale aj tu platí, že väčší pes súloží a winner takes it all a pajácovi treba zlámať hnáty, keď obletuje samičku, na ktorej práve spočinul zrak šampióna. Mrzák, ktorý si nie je schopný obhájiť súlož, si nezaslúži potomstvo. Samec počas letu drapne samicu za krk špeciálnymi kliešťami na konci tela, vyšpára z nej prípadné spermie rýchlejšieho konkurenta a nepustí ju, kým nepreberie jeho spermie. Takáto tesná formácia vyzerá ako srdce, ale veľa romantiky v tom nie je. Samce niektorých druhov si dokonca postrážia samičky, kým nenakladú vajíčka, aby sa im náhodou neskur..., jednoducho pre istotu.


Pre samcov končí životná misia oplodnením čo najväčšieho počtu samíc, pre samicu nakladením vajíčok. Zvyšok života je už len dožívaním bez hlbšieho zmyslu. Posledné jedince neskorých druhov vážok idú k zemi uprostred jesene. Ich kedysi krásne farby sú vyblednuté z uctievania slnka, krídla dotrhané po nekonečných bojoch a únikoch do vegetácie pred predátormi. Ale na jar... Na jar ich potomstvo vylezie z vajíčok a bude naháňať hrôzu všetkému, čo je len trochu menšie ako oni. Tak, ako ich rodičia a ich budúce deti.
link
as response to :
1
15.05.2021, 00:51

newest entries : 

created by dzI/Osize : 92 024 Bgenerated in : 0.067 si'm using cookies, if you disagree leavethemes displays : 8 133 199 xunique displays : 1 060 028 xip address : 3.236.98.69

please, support the creator

page has income only from voluntary contributors and from ads...
you may contribute...
by bank transfer
SK41 1100 0000
0026 1872 7972
SWIFT: TATRSKBX
by pay by square...
by PayPal
by Viamo
by Donater
and now look, who contributed...