Boh a jeho pravá podstata ja
Poviem vám príbeh o Bohovi:
Keď Boh stvoril všetko, faunu a flóru a tak isto i človeka, civilizáciu, ľudia začali za ním chodiť a stažovať sa. Začali mu klásť podmienky, nariekali. A tak Boh sa o tíchto ľudí začal starať. Vyhovel každému. Ale ľudom to (ne)stačilo a začali za ním chodiť pravidelne.
Pýtali sa ho, prečo (ne)spravil tamto tak, a tamto inak. Boh začal byť unavený. Nenáchadzal v sebe pokoj. A tak sa raz vypravil za múdrcami a spýtal sa ich, či by mu vedeli poradiť, ako dosiahnuť pokoja a zároveň aby vyhovel každému človeku.
Jeden mudrc sa ponúkol a navrhol mu, aby sa schoval v lese. Tam ho ľudia určite (ne)budú hladať. A tak Boh urobil. Ale čuduj sa svetu, aj tam za ním začali chodiť húfy zástupov ľudí, krorí od Boha požadovali ďalšie veci.
Tak sa Boh vybral za mudrcami, ktorí mu navrhli aby sa schoval na najvyššej hore sveta. A tak Boh aj urobil. Ale, ani tam nenašiel pokoj a kľud. Ľudia ho aj tam začali svojimi požiadavkami, modlitbami otravovať naďalej.
Tak mu jeden mudrc poradil, aby sa Boh schoval do tela človeka. Tam ho určite hľadať (ne)budú. A tak Boh urobil a od vtedy má viac menej pokoj, kľud, ticho, mier, jednotu a prázdnotu. Boh odišiel do Nirvány.
Pointou je tu Nirvána "pokoj, kľud, ticho, mier, jednota, prázdnota". každý by mal mať aspoň na pár hodín od všetkého pokoj a kľud. Sú ľudia ktorí sa modlia k Bohu prostredníctvom predstavy Boha ako bytosti na nebi, alebo prostredníctvom Krista na kríži, či nejakého predmetu, či veci, ktorá má v sebe magickú moc, ako napríklad amulety, či totemy...
Ale skutočnosť je taká, že Boh je v našom (pod)vedomí, ktoré je napojené na kozmickú (nad)vedomú myseľ, teda na naše Božské ja. V podvedomí je Boh našim subjektívným duchom ako duchovným služobníkom, spoločníkom, sprievodcom, teda našim prostredníkom.
Keď už sa modlíme k Bohovi, tak práve sa modliť k tomuto nášmu (pod)vedomiu. Len vtedy si nás Boh vypočuje a splní nám všetko to, o čo žiadame.
link
