Diskusné Fórum

Hovorí sa, že náš život prechádza obdobiami podobne, ako planéta prechádza jarou, letom, jeseňou a zimou.

Jar života trvá asi do 20teho roku života, potom leto asi do 40, jeseň do 60 a potom už prichádza zima, ktorá nás napokon, niekedy uloží na "zimný spánok"... +-

Keď som mal jar života, všetko sa mi zdalo dobré, veselé, nebol problém.

Detstvo je o vývoji. Rodičia nás dobre živia, starajú sa o nás, spríjemňujú nám život, ako sa len dá, objavujeme svet, zabávame sa kedy a kde sa len dá.

Prišlo leto a z počiatku to bolo fajn, ale niekde v strede leta začali byť "horúčavy neúnosné" a vačšinu všetkého som považoval za zlé, nepodarené... prišla skepsa a depresie na pomerne dlhú dobu.

Teraz prichádza jeseň a moje vnímanie sveta sa opať radikálne zmenilo. Dnes považujem svet za ani dobrý a ani zlý, ale je to tak 50/50.

Dokonca mnoho dobrého môže byť v konečnom dôsledku zlé a mnoho zlého nakoniec dobré. Tieto protichodné sily sa vyvažujú, dopĺňajú a obe sú vždy prítomné.

Ešte som do jesene ani nevkročil, ale už ju cítim a očakávam "nádherné farby" = veľa pochopenia a objavovania krás tejto reality, plody života.

Neviem si však predstaviť, aspoň zatiaľ, o čom má byť v zmysle života človeka zima. Zima je nádherná, ale obnáša aj mnoho útrap.

Niekde som čítal, že v starobe ľudia, ktorí sa nevysporiadali s nejakými životnými skúsenosťami, prechádzajú na "detský rozum" trpia problémami, ale tí, ktorí sa vysporiadali, tých čaká relatívne dobrý život až do konca. Na základe pozorovania si myslím, že na tom niečo bude.

odkaz