Smrť

vládca nad smrťou

Preveľký Smrti, ty vieš, ako dlho bude horieť plameň môj. Veď ma na ceste životom, nech môj plameň nadarmo nehorí.
Krcho a Smrť
Jedného dňa prišiel vladyka Utoriš za najvyšším žrecom, aby vykonal obetu. Vladyka bol opatrný muž, a tak obetoval dobytok, ktorý mu už nebol užitočný.
Keď to videl jeho najmladší syn Krcho, pristúpil k otcovi a spýtal sa ho:
- Som tvojím synom, komu dáš mňa? Sprvu mu otec neodpovedal, ale keď Krcho naliehal, tak ho otec odbil slovami:
- Smrti ťa dám, Smrti.
Dobre otče, súhlasil mladý Krcho s otcovým rozhodnutím - vydám sa za pánom Smrti.
Utoriš sa márne snažil odhovoriť syna, ten však už bol rozhodnutý.
Poučený radami najvyššieho žreca sa teda vydal Krcho k obydliu pána Smrti. No keď dorazil k jeho zámku, služobníctvo mu oznámilo, že Smrť nie je doma, a tak Krcho musel čakať na jeho príchod. Po troch dňoch sa Smrť vrátil domov a privítal hosťa so slovami:
- Tri noci si strávil na prahu mojich dverí a nedostalo sa ti môjho pohostenia. Povedz si želania, jedno za každú noc.
- Najprv by som ťa chcel požiadať, - začal trochu bojazlivo Krcho - aby sa môj otec o mňa nestrachoval, aby ho prešla zlosť, a aby ma prijal späť do svojho domu.
- Nech sa tak stane - súhlasil pán Smrti - a aké bude tvoje druhé želanie?
- V Irii, - začal znovu opatrne Krcho – tam nikto nepozná strach zo smrti, ba ani len myšlienka na starnutie tam nikoho nedesí. Ó Smerti, ty poznáš obetu, ktorá privádza človeka do neba. Nauč ma túto obeť. Toto je moje druhé želanie.
Kráľ smrti súhlasil a po tri dni učil mladého Krcha vykonávať správne žertvu a všetky rituály a obrady. Siedmeho dňa sa Smrť spýtal na tretie Krchove želanie. Krcho sa zamyslel, až sa nakoniec opýtal:
- Keď človek zomrie, nastávajú pochybnosti. Niektorí vravia, že človek žije aj naďalej. Iní zas, že potom je už len večná tma. Prosím ťa teda, vysvetli mi to, aby som spoznal pravdu. To je moje tretie želanie.
Smrť nechcel prezradiť toto tajomstvo a nabádal Krcha, aby si želal niečo iné. Krcho však nemal iné želanie, ktoré by sa tomuto vyrovnalo, a tak opäť žiadal Smrťa, aby mu objasnil toto tajomstvo.
- V skutku aj bohovia boli kedysi udivení týmto tajomstvom a je len ťažko pochopiteľné. Želaj si niečo iné. Želaj si synov a vnukov, čo sa dožijú sto rokov. - skúšal Smrť Krcha. - Žiadaj si dobytok, bohatstvo či celé kráľovstvo. Krcho, želaj si čo chceš, ale na tajomstvo smrti sa ma nepýtaj.
Krcho však odolal všetkým ponukám. A do tretice požiadal o tajomstvo smrti.
- Hovoríš, že aj bohovia boli udivení týmto tajomstvom, a že je len ťažko pochopiteľné. No určite neexistuje lepší učiteľ, ktorý by mi ho vysvetlil lepšie ako ty. Všetko, čo si mi ponúkol, nemá večného trvania, a preto ťa žiadam, vysvetli mi najväčšie tajomstvo, ktoré necháva ľudí v neistote. Žiadne iné želanie nemám.
Smrť spokojný s Krchovými slovami prezradil a vysvetlil mu tajomstvo života a prepustil ho domov so slovami:
- Všetko sa točí a aj človek dozrieva ako zrno, a potom padá k zemi. Tak ako zrno znovu vykličí.
Smrť volaný aj Vij či Smerť, syn bohyne Morgany a boha podsvetnej krajiny Nav Kaščeja – Černoboga.
Smrť je vládcom nad smrťou. To jemu Morgana zverila moc nad sviecami či lampášmi ľudí a všetkého živého. Keď dohorieva plameň života, posiela Morena syna, aby piviedol dušu do podsvetia.
Smrť spolu s bohom Provem rozhoduje o tom, či duša človeka pôjde do podsvetia, v ktorom vládne Veles spolu s Mokošou (krajina Jav), alebo do časti, kde vládne Kaščej a Morena (krajina Nav).
Smrťovi je podriadených mnoho démonov, ktorí spôsobujú choroby a strasti. Môže byť však aj veľmi dobrým radcom a učiteľom, keďže pozná osudy všetkých živých bytostí.
Postava Smrti ako bytosti je v dejinách ľudstva známa od pradávna.
Často je smrť zobrazovaná aj ako žena v bielych šatách so sviečkou či lampášom v rukách. Táto postava ženy je v slovanskej mytológii úzko spätá s bohyňou Morenou, ktorá je ako bohyňa zimy a smrti zobrazovaná ako žena v bielom.
Táto žena je často zobrazovaná na jednej strane ako veľmi krásna a mladá dievčina, no na druhej strane ako stará zošuverená babizňa – Zubatá.
So smrťou sa však na druhej strane môžeme stretnúť aj v mužskej podstate, a to zobrazovaného ako kostlivec. Tento kostlivec je najčastejšie odetý do čiernej kutne. Vykonáva úlohu prievozníka alebo kosca života.
Smrťovi je zasvätený plameň sviečky či lampy. Tento plameň je symbolom ducha a vedomia. Kedže Smrť je často prirovnávaný ku koscovi, je mu tiež zasvätený kosák alebo kosa. Zo zvierat je to kuvik, ohlasujúci Smrťov príchod.
Hlavným sviatkom zasväteným Smrťovi je 2.november, kedy si spomíname na našich predkov, ktorým už dohorel plameň života.
V čase svätenia sa mu zapaľovali ohne na hroboch predkov.