Polevik a Kurent

Velesovi synovia

Polevik zlatovlasý, daj, nech sú ťažké naše klasy, nech sa dobytok množí, aby sme mali dostatok mlieka i koží. Premúdry Kurent, dovoľ sa nám potešiť a ovlažiť našu myseľ nápojmi, čo si nás naučil pripraviť.
Velesovi synovia
Jedného dňa sa Veles veľmi potešil, keď sa mu narodili synovia Kurent a Polevik.
Konečne sa bude môcť niekto starať o jeho šírne polia zlatých klasov a jeho dobytok pasúci sa na lúkach pred bránami do podsvetia.
Z Kurenta vyrástol šibal, ktorému však práca na poli veľmi nevoňala a ani ako pastier nevynikal.
Zato Polevik vždy rád otcovi pomohol pri prácach na poli i s jeho stádami. A tak sa nikto nemohol diviť, že správu nad poliami a lúkami nakoniec Veles zveril Polevikovi.
Dlho hútal Veles, akú úlohu zverí Kurentovi, a tak si ho raz zavolal a spýtal sa ho:
- Kurent, syn môj, tvojmu bratovi som zveril do opatery polia a lúky, povedz mi, čo mám zveriť do opatery tebe?
- Viem otec, že si myslíš, že mi práca nevonia, - usmial sa Kurent šibalsky popod nos, - aby som Ti však dokázal, že aj ja som k niečomu súci, zver mi teda do opatery ovocné stromy, vinič, zopár rastlín z tvojích lúk a včely.
- Dobre teda, nech je tak, súhlasil Veles prekvapený Kurentovou ochotou starať sa o niečo.
Pravdaže ani tentokrát Kurent nemienil pracovať, ale zabávať sa. Nechcel sa samozrejme zabávať sám. Najprv boli jeho spoločníkmi bohovia, ktorí radi navštevovali jeho dom a záhrady.
A keďže to bol práve Kurent, ktorý mohol za to, že sa ľudia stali slabými a smrteľnými, dal aj ľuďom okúsiť dar vína, piva, medoviny, a dokonca niektorým prezradil aj čo - to o moci niektorých čarovných byliniek.
Ľudia totiž boli stvorení na obraz bohov, v dávnych dobách boli silní skoro ako bohovia, ba niektorí aj silnejší. V tej dobe dávnej mali ľudia všetko.
Na najvyššej hore sedel božský kohút, ktorý ľuďom vravel, čo majú robiť. No ľuďom sa nepáčilo jeho každodenné kikiríkanie a tak jedného dňa, keď už skoro nik z ľudí nedbal na božie prikázania, kohúta zabili.
Nahneval sa Rod na ľudí a spustil stavidlá nebeských vôd a zatopil celú zem.
Len jeden človek sa zachránil pred stúpajúcou vodou. Volal sa Krajac a bol nesmiene silný. Zachránil sa tak, že utekal na najvyššiu horu a tam sa škriabal stále hore po výhonku viniča.
Tým výhonkom bola palica boha Kurenta, boha vína a opojenia. Kurent sa náramne potešil, že to bude on, kto zachráni ľudský rod. Tak privítal Krajca na svojom zámku v Irii.
Krajac bol dobrým spoločníkom, bol veľmi mocným, vládal súperiť s Kurentom v pití aj iných zábavkách.
Keď už raz voda opadla, pozreli sa Kurent a Krajac na zem a rozhodli sa, že budú súťažiť o to, kto sa stane pánom zeme.
Prvá súťaž bola zameraná na to, kto silnejšie dupne nohou. Keď dupol Kurent, zem popraskala a otvorila sa v nej hlbočizná priepasť. No keď dupol Krajac, zem sa rozštiepila až po samý spodok, kde tečie rieka čistého zlata.
Druhou súťažou bolo, kto preskočí šíre more. Keď skákal Kurent, noc predtým asi veľa vypil, pretože si jednu nohu trochu zmáčal. Krajac opäť vyhral, prešiel totiž cez more suchou nohou.
Do tretice súťažili Kurent s Krajacom o to, kto vystrelí vyššie šíp z luku.
Keď vystrelil Kurent, šíp sa vrátil až o sedem dní, no keď vystrelil Krajac, šíp dopadol na zem až na deviaty deň.
Kurent prehral, no jednostaj mu vŕtalo v hlave, ako by lsťou nakoniec zvíťazil.
Hneď po súťaži, keď Krajac vysmädol, ponúkol ho Kurent silným vínom.
Do vína však primiešal šťavy z čemerice, rastliny, ktorá múti myseľ. Do vína primiešal aj trochu z vlastnej figliarskej krvi.
Keď sa Krajac napil, hneď sa mu zatemnila myseľ, začal nahlas spievať a vykrikovať po celej Irii, čo nahnevalo samotného Perúna.
Nahnevaný Perún schytil Krajca za opasok a zhodil ho z Irie do hlbokej priepasti. Dlho tam ležal Krajac domliaždený a dobitý. Keď sa nakoniec uzdravil, už nebol mocný ani veľký, nevládal on viac prekročiť more, ani sa vyškriabať do neba.
Víno človeka zachránilo, ale i zradilo. No napriek všetkému, čo človek stratil, získal jednu veľkú vlastnosť, prefíkanosť. Tak sa stal človek nie najsilnejším, no najmúdrejším tvorom na zemi, a tak sa začala tretia éra, éra dnešného človeka.
Polevik, syn Velesov, volaný aj Polevoj. Jemu Boh Veles zveril správu nad úrodou a dobytkom, čím sa Polevik stal bohom polí a pasienkov. Jemu sú podriadení všetci poľní duchovia a poľné víly, ktoré tancujú v obilí, kde zanechávajú po sebe stopy v podobe kruhov a iných útvarov.
Polevik sa zjavuje na poli a pasienkoch, jeho výška je rovnaká ako výška klasov na poli. Jeho vlasy majú farbu dozretého obilia a často je zobrazovaný s malými rožkami, kedže je synom boha Velesa. Oblečený je do kabáta z ovčej kože a nosí pastiersku palicu. Pri strážení dobytka ale aj obilia mu je na pomoci trojhlavý pes, ktorý taktiež stráži vchod do podsvetia.
Polevikovi sú zasvätené polia, lúky a pasienky. Jeho zvieraťom je pes a symbolom sú klasy obilia.
Polevikove sviatky sú úzko spojené s agrárnou činnosťou, ako prvá orba, siatie obilia, alebo aj jeho žatva. Teda jeho najväčšie sviatky sa oslavovali práve v tomto období. Sviatkom jemu vyhradeným bol deň počas splnu pred 1.augustom.
Polevikovi sa prinášali obety – chlieb, kaša, zrno, mlieko, vlna, a kože.
Kurent, syn boha Velesa, prešibaný boh vína a opojenia, ale aj inšpirácie a múdrosti a liečenia. Z ľudí ale aj z bohov si rád robí žarty, ale často aj pomôže dobrou radou.
Kurent si vybral starostlivosť o ovocné stromy, vinič, chmeľ a iné rastliny prinášajúce opojenie ale aj uzdravenie. Zo zvierat si Kurent vybral včely.
Bol to práve boh Kurent, ktorý zachránil človeka pri potope sveta. Ale bol to práve on, kto zapríčinil, že človek už nie je silný a dlhoveký, ale dal človeku veľký dar, vďaka ktorému je človek najmúdrejšou bytosťou na zemi.
Kurent kráča po zemi ako vysoká a elegantná postava s krátkymi čiernymi vlasmi, odetý do zelenohnedého plášťa s kapucňou. V rukách má palicu z viniča. Občas je zobrazovaný s rožkami, keďže je taktiež Velesovým synom.
Kurentovi sú zasvätené včely a rastlinou jemu zasvätenou je vinič, konope a chmeľ.
Rovnako ako sviatky Polevika, aj sviatky Kurenta sú spojené s vinobraním a dožinkami. Avšak jeho hlavným sviatkom je novolunný deň pred sviatkom Kupala.
Kurentovi sa prinášali obety – ovocie, víno a med a medovina a kvety.