Živa

všetko z nej ožíva

Živa, Živa, z Teba všetko ožíva. Ty si nám dala života, daj nám aj sily, aby sme teba slávili a zo života sa tešili. Živa, bohyňa naša, požehnaj nám.
Živa
Živa bola veľmi nahnevaná na sestru Morenu, ktorá prinútila Dažboga, aby si ju vzal napriek tomu, že vedela, ako veľmi sa jej mladý boh slnka páči. O čo viac sa však Živa potešila, keď sa dozvedela, ako sa Morena nechala zviesť Černobogom – Kaščejom a odišla s ním. Ale jej šťastie netrvalo dlho. Dažbog sa totiž rozhodol, že svoju ženu získa späť, no netušil, aké nebezpečenstvo mu hrozí v Kaščejovom zámku.
A tak sa stalo, že Morena Dažboga oklamala a opila ho, potom Kaščej už Dažboga ľahko premohol a prikul v hlbokej rokline.
Keď sa Dažbog už dlho nevracal, šla Živa za svojím otcom Stribogom, bohom vetra a spýtala sa ho, či nevidel boha slnka, Dažboga.
Stribog mal svoju dcéru veľmi rád a vedel, že je tajne do Dažboga zamilovaná, preto rýchlo obletel Všehomír a našiel Dažboga prikutého ku skale. Len čo Stribog prezradil dcére, kde boh slnka je, Živa sa premenila na holubicu a priletela za Dažbogom.
Predtým, ako uvoľnila Dažboga z reťazí, spýtala sa ho:
- Dažbog, jasný boh, tvoja prvá žena ťa už nikdy neuzrie, druhá ti bola unesená, chceš si ma vziať za ženu, ak ťa z pút tvojich uvoľním?
Dažbog samozrejme súhlasil, veď ona sa mu už dávno páčila, ale musel si vziať jej sestru.
Tak Živa zachránila boha slnka a zdalo sa, že sa už nič zlé nemôže stať…
Ešte predtým, ako si Dažbog vzal Živu za ženu, rozhodol sa pomstiť Kaščejovi a Morene za svoje utrpenie. Vydal sa preto hľadať Kaščejovu smrť.
Dlho putoval po Irii, až nakoniec prišiel za bohyňou zeme a osudu, Mokošou a spýtal sa na Černobogovu smrť.
Mokoša mu prezradila, že smrť, ktorú hľadá, je ukrytá vo vajci, vajce v kačici, kačica v zajacovi, zajac v truhlici a truhlica pod tisom na ostrove.
Po ceste stretol Dažbog postreleného sokola. Zľutoval sa nad ním, vytiahol mu šíp a ranu ošetril. Za to mu však sokol prisľúbil pomoc v núdzi a odletel. Ako tak putoval ďalej krajinou, našiel psa chyteného v klepci. Aj jeho sa mu uľútostilo a pustil ho z klepca, za čo mu aj pes prisľúbil pomoc, keď to bude najviac potrebovať.
Keď Dažbog prišiel na ostrov, vyvrátil tis z koreňov a našiel tam truhlicu, z ktorej vyskočil zajac. Zajaca chytil pes a roztrhal ho. Vtedy vyletela zo zajaca kačica, no tú chytil sokol. Z kačice vypadlo zlaté vajce, v ktorom bola schovaná smrť Kaščeja – Černoboga.
Dažbog teda prišiel s vajcom do Kaščejovho hradu. Tu ho opäť privítala Morena a znova sa ho pokúsila zastaviť krásou a medovinou, no vtedy zasiahla Živa, premenená na holubicu a pohár s medovinou prevrátila.
Nič a nikto už nemohol Dažboga zastaviť, aby rozbil vajce. Keď to urobil, zrazu sa ozval najmocnejší Rod hromovým hlasom a povedal:
- Rozbil si vajce, ktoré predstavuje zlo, a tým si narušil rovnováhu medzi dobrom a zlom, zničil si smrť a bez smrti niet života.
A vtedy najmocnejší boh bohov Rod zoslal na zem Nebeský oheň, aby všetko zničil. Všetci bohovia zostali v Iriji a pozerali sa na peklo, ktoré zoslal Rod.
A celá zem bola zničená a všetko živé zaniklo.
Svadba Dažboga a Živy bola síce obrovská, ale všetci bohovia posmutneli, keď sa pozreli na zem. Všetko bolo mŕtve a nebolo nikoho, kto by sa im klaňal a prinášal obety. Tak Dažbog priznal svoju chybu a rozhodol sa obnoviť rovnováhu na zemi.
Živa sa zas dozvedela od Svaroga tajomstvo života, a tak začala obnovovať život na svete.
Chvíľu trvalo, kým Dažbog spolu so Živou obnovili svet, ale nakoniec stromy znovu začali rásť a kvety kvitnúť, vtáci lietali po oblohe a ryby zaplnili vody sveta. Všetko opäť ožilo.
Živa, dcéra bohyne Mokoše, volaná aj Živena, Siva, Dana či Ľeľa je ženou Dažbogovou.
Živa sa prejavuje ako bohyňa života a vody, taktiež životnej sily a počiatok sveta. Je obnoviteľkou a ochrankyňou všetkého živého, je aj bohyňou leta. Ako sestra temnej Moreny je svojimi vlastnosťami jej protikladom. Je teda stelesnením mieru, uzmierenia a uzdravenia. Zároveň je bohyňou, ktorá dáva bylinám, minerálom a vodám liečivú silu a moc. Je teda aj bohyňou liečiteľstva. Živa má taktiež spojitosť so slnkom ako žena boha slnka, syna Svaroga, Svarožiča – Dažboga.
S touto bohyňou sa stretávame najmä ako hlavnou bohyňou Polabanov pod menom Siva. Bádatelia pripúšťajú možnosť rekonštrukcie jej mena na Živa. Predpokladá sa jej súvis s kultom plodnosti. Predstavuje vládkyňu životných síl.
Živa bola u Slovanov veľmi ctená, lebo sa často stotožňovala s predstavou obnoviteľky a udržiavateľky všetkého živého.
Živa v pravé poludnie sadá na zlatý vozík ťahaný holubicami a vystupuje s ním z vody, čím vytvára dúhu. Dúha sa považuje za jej prejav a znamenie. Tak ako Morena vládne mŕtvej vode, tak bohyňa Živa je vládkyňou nad živou vodou. Táto živá voda, najmä pramenistá, podobne ako aj oheň, je očistou tela aj mysle, dokáže uzdraviť, ba dokonca aj vzkriesiť. Vody Živy sú nie len očistné, ale aj sväté a omladzujúce, sú vodami pravdy a života.
Živa sa zjavuje ako krásna bohyňa s bielym telom a zlatými vlasmi, odetá vo veľmi jemnom zlatom šate, jazdiaca na zlatom vozíku ťahaného pod vodou zlatými rybami, ktoré sa nad vodou menia na biele holubice. Jej biela pleť akoby vyžarovala jasné zlatisté svetlo, rovnako ako jej zlaté vlasy, ktoré jej siahajú až po zem. V jej jasne modrých očiach sa akoby nachádzali všetky hlbočiny jej liečivých vôd. Vlasy má často zopnuté zlatou kounkou, do ktorej sú vsadené žiarivé drahokamy. Rovnako aj jej všetky šperky sú zo žiarivého zlata.
Symbolmi bohyne života a vody je dúha a most, zo stromov lipa a breza, zo zvierat biele holubice a ryby, najčastejšie zlaté. Jej zasväteným dňom je sobota.
Na jej počesť sa nad studňami a prameňmi vešali obrázky prekrásnej Živy a tiež hrnček slúžiaci na to, aby sa každý pocestný mohol napiť. Jej znamením a taktiež symbolom je dúha, čoby spojenie slnka a vody.
Živine sviatky sa začínajú na jar, keď sa všetko prebúdza a Živa začína prúdiť rastlinami a živočíchmi. Za jej hlavný sviatok môžeme považovať 1.máj, preto ľudia v prvých májových dňoch putovali k tokom a studniam, aby pôvodkyňu života poprosili o dlhý a zdravý život. Avšak ako bohyni leta jej bola vzdávaná úcta aj počas letného slnovratu.
Živu často vyzývali mladé dievčatá, aby im priniesla milého. A tiež počas svadby, aby požehnala novú rodinu. Pre splnenie želania sa prinášali obety riečkam, potokom a studniam. Ak ľudia chceli privolať dážď, hádzali do Živiných vôd chlieb.
Živa je privolávaná pri magických obradoch obnovy a získavania tvorivej sily.
Prinášali sa jej tieto obety – chlieb, ryby, sladkosti, pečivo, peniaze a na stromy vedľa prameňov a potokov sa vešali farebné stužky.