Dij

Zvesti o Dažbogovej neveste sa rozšírili po celej Irii, ba dokoca aj sám Kaščej – Černobog sa o tom dopočul až v samotnej temnej krajine Nav.
Kaščej – Černobog často navštevoval Morenu v jej krištáľovom paláci, preto dobre poznal prekrásnu Morenu a veľmi Dažbogovi závidel, že si ho vyvolila za muža. Kaščej veľmi dobre vedel, že Morena Dažboga nemiluje a tušil, že tak urobila iba zo ženskej ješitnosti. A tak sa rozhodol, že Morenu unesie a prehovorí ju, aby sa stala jeho ženou.
Aby mu však tento jeho zámer neprekazil jej muž Dažbog, poštval proti nemu svojho temného brata Dija. Černobog – Dij, pán temnoty a noci sa nedal bratom dlho prehovárať, aby zaútočil na Dažboga. Dij totiž vinil Dažboga za to, že jeho dcéra Chors ostala naveky neživá – nemŕtva po tom, čo si raz ľahla do truhly a Dažbog ju tam na jej želanie uzavrel.
Tak jednej noci Dij zvolal temné vojsko, postavil sa na jeho čelo a vyrazil do boja. Všade, kam prišiel, nastala čiernočierna tma, démoni napádali všetko živé a po krajine sa rozmohli choroby a sváry. Dij si so svojím vojskom podroboval krajinu za krajinou a temnota zahaľovala stále väčší kus sveta. V každej krajine, ktorú si Dij so svojím vojskom podrobil, vyrubil ľuďom vysoké dane a žiadal si ľudské obete. Ľudia prosili bohov o pomoc, no tí hodovali na Dažbogovej a Moreninej svadbe a nedbali o starostí ľudí. No aj svadba mala svoj koniec. Ako sa svadba skončila, bohovia si všimli prosby ľudí.
Dažbog si ako prvý obliekol svoju zlatú zbroj a vysadol na svojho tátoša, aby čelil Dijovi a jeho vojsku démonov. Mnoho bohov sa pripojilo k Dažbogovi a zaútočili na Dijove vojsko.
Vtedy sa Kaščej – Černobog vkradol do Dažbogovho domu a začal presviedčať Morenu, aby odišla s ním. Veď Dažbog je iba polobohom lebo je synom Svaroga s obyčajnou dievčinou. Tento úskok sa mu podaril. Morena sa zmenila na vranu a odletela s Kaščejom – Černobogom do jeho kráľovstva Nav.
V tom Dij zatrúbil na roh a vojsko démonov sa dalo na ústup. Dij sa pomstil. Dažbog prišiel o svoju ženu tak, ako on prišiel o svoju dcéru.
Keď sa Dažbog vrátil domov z boja, dom už našiel prázdny. A tak sa vydal na cestu hľadať Morenu. Dlho hľadal svoju ženu, až nakoniec prišiel do krajiny Nav, uprostred ktorej na vysokej hore čnel čierny zámok.
Len čo Dažbog prišiel pred bránu temného zámku, tá sa otvorila a v nej stála Morena s kalichom v ruke vítajúc svojho muža.
- Oh, muž môj, Kaščej ma vzal násilím. Zapi touto medovinou svoj žiaľ a zlosť!“
Dažbog vzal pohár a vypil nápoj. Len čo ho dopil, zvalil sa na zem opitý. Morene sa totiž u Kaščeja – Černoboga zapáčilo a chcela odbiť Dažboga úskokom, preto mu naliala silnú medovinu. Vtom sa zjavil Kaščej a Morena mu povedala:
- Zabi môjho muža a ja sa stanem tvojou.
Kaščej na nič iné ani nečakal, celý bez seba chytil Dažboga, hodil ho do hlbokej rokliny a prikul ho k stene. Vtedy sa znovu na zem vrhlo temné vojsko, na ktorého čele stál boh noci Dij.
A zem znovu začala zahaľovať temnota.
Dij je ďalším vtelením boha Černoboga, a teda aj synom najvyššieho boha Roda.
Dij je pánom noci a tmy. Jazdieva na čiernom koni a prináša na svet noc a tmu.
Snáď aj preto je patrónom zlodejov a vrahov, ktorých chráni a prikrýva ich svojím čierným plášťom. Jeho bratmi sú Nij – Skyper zver a Kaščšej, vládca krajiny Nav.
Rovnako ako oni, aj Dij sa snaží, aby Všehomír upadol do temna a tmy. Snaží sa ukradnúť zlaté vajce voznené Dažbogom po oblohe ako naše Slnko, v ktorom prebýva a spí najvyšší boh, otec Rod.
Jediné svetlo, ktoré má Dij rád, je svetlo jeho dcéry Luny – Chors. Kedže Dij viní Dažboga z osudu jeho dcéry, prichádza na oblohu na čiernom koni, aby premenil deň na noc.
Predstava čierneho jazdca na čiernom koni je veľmi stará a objavuje sa aj u Slovanov. Myšlienka jazdca prinášajúceho noc sa zachovala najmä v ľudových rozprávkach, kde putujúci stretáva najprv jazdca na hnedom koni znamenajúceho svitanie, následne stretáva jazdca na zlatom či bielom koni, ten symbolizuje deň a nakoniec jazdca na čiernom koni symbolizujúceho noc.
Je to práve Dij, ktorý má v slovanskej mytológii na starosti noc a tmu. Toto božstvo je úzko späté s mesiacom – Lunou, ale najmä s božskými podobami Černoboga, a to Kaščejom a Nijom Skyper zverom. Z trojicece temných bohov je Dij najmiernejší. Ak by sme Kaščeja prirovnali k Svarogovi a Nija k Perúnovi, potom by Dij mohol byť považovaný práve za protiklad boha Velesa.
Boh Dij – Černobog sa zjavuje najčastejšie v podobe starého čierno odetého jazdca na čiernom koni. Je zahalený do plášťa, ktorý všetko schová a ukryje. Na hlave má čiernu prilbicu, na ktorej je nasadená čierna železná koruna. Dijovo brnenie a jeho meč je taktiež z čiernej ocele, ktorá akoby pohlcovala všetko svetlo navôkol.
Ako pánovi noci a tmy je Dijovi – Černobogovi zasvätený čierný kôň a netopier.
Jeho symbolom je čierný plášť, ktorý všetko zakryje a pohltí všetko svetlo. Zo stromov je mu rovnako, ako jeho bratovi Kaščejovi zasvätený tis.
Dijovým hlavným sviatkom nov pred zimným slnovratom. Ďalšími sviatkaom je aj noc zimného slnovratu, kedy je noc najdlšia, a teda aj jeho vláda trvá najdlšie. Dijovy sú zasvätené aj noci aj novolunia.
Dijovi sa prinášali obety – víno, pivo, medovina, kože a kožušiny, zlato, striebro, mince a drahé kamene. Obetovali sa mu aj zvieratá čiernej farby.